Nevšednosť skaly posúva Hartenstein na pozíciu, ktorú mu Merkenstein z konca radu len tíško závidí. Nikde inde som sa nestretol s podobným materiálom. „Gneis“ – ako sa tu matrošu nadáva, je rula úžasnej kvality. Možno až príliš jemná a k ťažším prelezom sa viac hodí na zimu. K zábave a nekonečnému lezeniu parťák na nezamenenie.

foto: Oli

foto: Oli

Nielen vďaka materiálu, expozícii a krajine, sa „Kremstal“ stal najobľúbenejšou boulderingovou oblasťou Dolného Rakúska. Boli to aj zvučné mená Klema Loskota či Barbary Raudner, ktoré mu ťažkými prelezmi darovali za hrsť slávy.

foto: Oli

foto: Oli

Nanešťastie je vzťah s domácimi dedinčanmi dnes mimoriadne krehký. Neexistuje žiadny sprievodca k oblasti a akékoľvek informácie nutno čerpať z diskusií na internete alebo z kadejakých fotogalérii s popismi. Ak sa zadarí, stretnete tu dobre naladených domácich lezcov, a tí vám niektoré smery ukážu.

foto: Oli

foto: Bugi

Množstvo bouldrov je logických, iné si musíte definovať určitým obmedzením. Okrem jemnosti je to práve členitosť, ktorá tu miestami vystrkuje rožky a ochudobňuje pojem prirodzenej línie.

foto: Oli

foto: Oli

Ak ste na čísla a poznáte tunajšie klasiky, prídete si na svoje v impozantných stropoch, v sofistikovaných pohyboch Aufwärmwandlu alebo pekných oblých hlavičkách niektorých šutriakov. Tak či tak, pred vami budú vždy tí, ktorých abeceda netlačí a v prieniku s kreativitou splodiť zaujímavé problémy dokážu.

foto: Aďka

foto: Bugi

foto: Oli

foto: Oli

Kvetnaté údolie Wachau farbí odkaz z Hartensteinu. Ani tá žltá v púpavách pod vinohradmi nikdy takou sviežou nebude, ako tá rula sivá v rukách bielych po mádžu.

Oli