4 deti a každé ma v kapse 1 rok + rôzne množstvo drobných. V podstate rovesníci. To práve ich úsmev nás teraz robí nekonečne šťastnými a práve ony sú tými, kvôli ktorým musíme nechávať podliehať destinácie prísnejším kritériám.
Keďže sú naše deti vo veku, kedy pomaly objavujú benefity svojich nôh, je dobré nehádzať im pod nohy veľmi vysoké polená. Iba také akurát. Pretože, buďme k sebe úprimní, v prírode je predsa len tých nástrah viac ako v obývačke na rozkladacom puzzle.
Naším snom bol Albarracín. Pred šiestimi rokmi sme sa doň skutočne zahľadeli, dokonca až tak, že zvyknem občas svoj tuhý pohľad preseknúť otázkou, či som niekedy zažil lepší bouldering zaliaty náležitou omáčkou. Myslím, že nie. Pre mňa je to TOPka. Napriek všetkým úžasným miestam (Lofoty, Fontáč, Rocklands, Gran Canaria, Svätý Jur…) má Alba akýsi náskok, možno pri tej konkurencii aj ťažšie špecifikovateľný, ale neodškriepiteľne v spomienkach trošku vyčnieva.
Keď sme si však všetko zrátali, vyšlo nám, že racionálnejšie bude Albarracín odložiť ešte o rok a zvoliť niektorú z bližších „family friendly“ destinácií.
Ono to nie je úplne ľahké, predsa len, potrebujete rovný a nekomplikovaný výbeh pre deti, a zároveň nejaký ten balvanisko pre uspokojenie rodičovských túžob. Stret záujmov sa premietol do údolia Val Masino v severnom Taliansku.
Množstvo balvanov rozťahaných na lúkach pri rieke v mohutnom údolí, ba dokonca aj v niektorých lesných sektoroch, sa javilo byť ideálnou voľbou pre našu formáciu 4 x 4. S náročnejším terénom sme si síce nevedeli rady ako spomínaná formácia premietnutá do štyroch kolies, zato na lúkách sme boli pánmi.
Bouldrovanie na širokých trávnatých plochách je pre behajúce a lezúce deti výhrou, tým pádom aj pre nás. Jedinou nevýhodou je priame slnko, spotreba opaľovacích krémov a zlé trenie. Do ťažkých bouldrov sme sa preto radšej nepúšťali a obratne sme si neraz dokázali skomplikovať aspoň tie „ľahšie“.
Bouldering v údolí Val Masino je krásny. Nie je to len čarom samotnej doliny, ale aj variabilitou bouldrov. Mám pocit, že tu nájdete úplne všetko, čo by ste hľadať mohli. Dám vám teraz chvíľu na rozmýšľanie, ale nakoniec tu rozhodne nájdete aj to, čo vás teraz napadlo.
Na žule sa mi veľmi páči jej čitateľnosť. Pozriete na skalu a môžete sa kúpať v kráse línií, ktoré priam udierajú do očí. Často sú natoľko zreteľné, že pojem OS vám už niekde z veľkej diaľky máva na rozlúčku. Majestátne, vysoké, súce titulu legiend údolia. Aj také nájdete vo Val Masino.
Hlavné údolie sa ku konci vetví do tvaru písmena Y na dve kratšie: Val di Mello a Bagni di Masino. Prvé menované je najzvučnejším zo všetkých troch. Preslávilo sa jednou z najväčších open air bouldrových akcií na svete „Mellobloco“. Od roku 2004 až do roku 2017 sa tu každoročne v máji stretávalo viac ako 2 000 bouldristov. Potenciál údolia sa zdal byť neobmedzený.
On sa tak zdá aj dnes, pretože balvany sú takmer všade, kam pozriete. Val di Mello sa pýši idylickými lúčnymi sektormi pri horskej rieke. Bouldering je tu skutočne rozprávkový, z dokonalej blaženosti vás môže vytrhnúť hádam iba žulová epizóda o veľkých kryštáloch. Materiál tu určite nie je tým najlepším, čo ste videli (alebo uvidíte), ale tak nejako ste mu to tu schopný bez problémov odpustiť.
Bouldre v Bagni di Masino sú v prevažnej miere situované v lese. Celkovému boulderingu to dodáva krásny kolorit, no pochvaľovať si budete hlavne v lete, pretože lesný tieň vás ustráži pred razantným slnkom. Žula je pomerne drsná aj tu, ale niektoré línie sú skutočnými skvostami. Ak by ste sa rozhodli v Bagni di Masino stráviť viacej dní, tak okrem náhradných prstov si pribaľte aj kefu. Predsa len, nie všetky bouldre sa úplne chytili.
Srdce tlčie v údolí Masino. V ňom je všetko. Komfort, pohoda, dobré zázemie, detské ihrisko, bouldre, pizza, pivo aj káva po ruke. Je civilizované, ale bez problémov v ňom nájdete svoj pokoj. V podstate ani nemusíte nikam inam chodiť, Masino sa o vaše pohodlie postará.
Bouldre sú často tak blízko a dostupné, že k sit startom by ste vedeli v pohode aj nacúvať autom. Čím ste v údolí nižšie, tým jemnejšia je žula (a to sme nenavštívili najspodnejšie sektory pri Ponte del Baffo, ktoré budú určite super jemné, ale detské prdelky zase nečakajte). S výberom lokality sme boli mimoriadne spokojní. Ak hľadáte rodinnú bouldrovú oblasť (prípadne aj s možnosťou naviazať sa na lano), zamierte do údolia Val Masino. Sklamať by vás mohlo hádam iba počasie.
Keď sa na oblasť pozriem optikou slobodného bouldristu bez záväzkov, ktorého limituje len vlastná výkonnosť a fyzický stav, som presvedčený, že by som si tu tiež prišiel na svoje. Množstvo ťažkých bouldrov si priam žiadalo obetu času, kože a potu. Zatiaľ sme si venovali len jedno ľahučké načechrané žmurknutie, ale ktovie, možno si toho raz vymeníme oveľa viac.
Oli
Komentáre