Prehnal som už brušká povrchom mnohých geologických výplodov, ale na andezite sa vždy chvíľu pozastavia. Nikde inde za hranicami som nemal tú česť poriadne ho obouldrovať, iba doma.
Vedel som to od prvopočiatku, že bouldering na Slovensku je špecifický. A to nemyslím chudobnejším počtom balvanov, prikláňam sa skôr k pozitívnejším interpretáciám jeho špecifík.
Hovorievam, že bouldrista na Slovensku musí byť skromný a vášnivý, aby dosiahol vrcholu… svojho projektu. Nesmie byť priveľmi náročný, pretože vynárajúcu sa vášeň by hneď stlačil pod hladinu. Asi to neznie ako žiadna výhra, ale v zásade sa s tým u nás dá žiť, ba dokonca oduševnene bouldrovať od svitu do mrku. Končitá je pekným príkladom.
Možno sa mi v poslednej dobe dostáva až priveľa priestoru pichať do úľu s dojmami. Zatiaľ čo ostatní ladia kroky v zaslúžených andezitových práskoch, fotím a potvrdzuje sa mi, prečo sa sem neustále vraciam.
Odpovedal som si už stokrát, nemenej krát som už o tom napísal, nakoniec aj sám sprievodca je zavďačením sa oblasti.
Aj tak sa vždy objavím v prestrelke otázok a razantných obrazových odpovedí. Čuším niekde uprostred a smejem sa. To nezažiješ hocikde. Obrysy skál, machy, farby a hĺbka lesa nedávajú obligátnym otázkam šancu. Náš domov, náš dokonalý celok.
Oli