Ale čo, však podrtiť prsty v krátkych odstupoch im môže len prospieť. „Na komerčných epoxidových oblinách nie je umenie liezť,“ vždy som si pomyslel, keď som rozdýchaval vápencový kŕč vo zvláštne sa škeriacich prstoch.
Keďže v piatok podvečer som si v Merkensteine svoj žiletkový tanec úspešne odtancoval, v nedeľu ma už nemohlo nič prekvapiť a po návrate domov som dokonca premýšľal, kam by som sa zbehol ešte doraziť.
Poobedný dážď si voči predpovedi splnil svoju povinnosť a nenechal nás umučiť sa úplne dosýta. Teda, aspoň niektorých. Či iba mňa?
Ale možno to bolo aj tým, že moje ciele boli opäť zatečené, a tak som sa zabával v bouldroch, ktoré som už pred niekoľkými rokmi preliezol. Na druhej strane patria z lokálnej ponuky medzi tie najlepšie kúsky a rozhodne bavili aj po rokoch.
Prvým z nich bol previsnutý kúsok Gela 6C+ hneď nad cestou. Zo siedmich zúčastnených nakoniec veľa topov nebolo, vlastne iba 3, ale Kubo sa šetril na svoj dnešný cieľ T-61 7B („to bude zadalmenko“).
Druhou zástavkou bol boulder Chelsea 6C+, ktorý patrí medzi najväčšie klenoty oblasti. Vyniká krokovou sekvenciou s čerešničkou v podobe vysokého nákopu ľavej špičky. Topy boli opäť iba 3, ale Paťa to strašne bolelo a Kubo sa vlastne šetril na svoj hlavný cieľ.
Pre stíšenie ega sme s Mišom ku skupinke odoslali odporúčanie na pekný stropík s krkolomným názvom za 6A+. Tu bolo topov viac, dokonca až 6 zo 7. Paťa to síce dosť bolelo, ale rozhodne potešil nejedno oko pestrými a modernými lezečkami. Napriek svojej prísnej strategickej príprave na hlavný cieľ výjazdu boulder nakoniec prebil aj Kubo.
Zatiaľ čo Paťo sníval o Vertigu, pieskovci a žule, skúšala sa Uga Aga Iga 6C a nepríjemný Base Jumper 6C+. Base Jumper onedlho zíval prázdnotou a na krku mu ostal visieť iba jeden top. Uga na tom bola lepšie, Adam ju flešol a nakoniec ju dramaticky odškrtol aj Kubo. Všetci už trošku tušili, že na jeho prísnej strategickej príprave na hlavný cieľ výjazdu sa objavili pomerne veľké trhliny.
V diaľavách rakúskeho lesa sa vynorila Lacova silueta. Zjavne sa chcel pošetriť, pretože kým začalo pršať, stihol tak 3-4 pokusy do Ugy. Nemohol si sťažovať, veď ho čakala už iba hodinová cesta domov.
Mišo atakoval T-61, ktorú mal rozlezenú z minulej návštevy, ale sobotná Chtelnica sa na ňom podpísala. Konečne prišla Kubova chvíľa. Znamenitú mentálnu prípravu pretavil do prvého pokusu…
Určite sa všetci zhodneme, že sme ho tipovali aspoň na prvý krok. Cez výrazné trhliny na stratégii začalo viditeľne presvitať zúfalstvo. Nevadí, dážď nás už aj tak balil na cestu domov, a dobrý cieľ na ďalší výjazd nemôže byť zlý. Stačí sa naň dobre pripraviť.
Oli