Ťažké sit starty nemám rád, preto sa niekedy sám čudujem, koľko som im schopný občas obetovať. Keď ho však zrazu spravíte, radosť sa môže vyrovnať aj pôžitku z krásnych lezeckých krokov.
Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.
Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.
Bola to prvá zahraničná boulderingová oblasť, ktorú som navštívil. V ten deň som tu preliezol svoje prvé 6C – Uga Aga Iga, klasiku, ktorá svoje čaro úspešne predáva dodnes. Bol som nadšený. Dnes už môj výber destinácie podlieha náročnejším kritériám, ale tamojšie kúsavé vápno sa občas z pivničných kútov vedomia vynorí. Ba dokonca sa stáva, že sa mu chytím na lep.