Tiene Merkensteinu
Oli0
Jemný vŕzgot veľkých drevených kolies sa striedal s pravidelným dupotom kopýt. Kone flegmaticky prežúvali popruhy, akoby sa chceli prehrýzť na slobodu s uvedomením, že sa to aj tak nepodarí. Koniec popruhov zvierali ruky odeté v pokrčených nablýskaných plechoch a každým pohybom sa jemne rozštrngali. V popredí voza sa začala pomaly otvárať mohutná hradná brána, aby privítala posádku, ktorá niesla domov bolesť, únavu ale predovšetkým hrdosť, česť a veľké víťazstvo. Brána sa zavrela a história mohla dať bodku za ďalšou stredovekou kapitolou...