Nuž, nielen história humánna o slávu Tábora postarala sa. Boli to aj činy naturálne, ktoré sa s krajinou pohrali a charakter znamenitý na večnosť ponechali jej. Otázka spočívala už len v čase, kedy husitu bouldrista vystrieda.
Táto prirodzená evolučná transformácia samozrejme prebehla a informácia o existencii jemnej žuly sa bleskurýchle rozutekala česko-slovenskou krajinou. Masívna kolonizácia vzhľadom k množstvu balvanov ostala iba pri zrode. Vďaka unikátnosti onej žuly, kráse niektorých smerov a pôsobivému prostrediu, sem ale dodnes skupinky bouldristov predsa len jazdia s úsmevom v prstoch.
foto: Oli
foto: Maroš
Táborská žula je taká jemná, že miestami sa naozaj neviete zbaviť pieskovcových pocitov. Samozrejme, nebola by to žula bez zubatých líšt, no v Tábore je ich striedmo. A aj keď na nejaké natrafíte, hladulinké oblinky vás veľmi rýchlo prepnú na rozmaznávací mód.
foto: Oli
Ďalším pozitívom je výrazný charakter niektorých línií. Rančo Amigo, Kýble mozgů, Číman, Otevírač kompótů, Slippery wen wet, Čikorea – všetko sú to krásne bouldre s nezabudnuteľnými pohybmi.
foto: Oli
Kamene sú roztrúsené po oboch svahoch údolia nad riekou. V dvoch prípadoch vytvárajú koncentrovanejšie sektoríky, ináč sú nepravidelne rozhádzané a treba sa za nimi prechádzať. Stále by som to nenazval ako negatívum, lebo práve solitérnosť niektorých balvanov zvýrazňuje v prostredí ich výnimočnosť.
foto: Oli
foto: Oli
foto: Oli
Menej už budem ospevovať celkové množstvo bouldrov v oblasti. Tábor je jednoducho malá oblasť a pokiaľ leziete sedmičky, za víkend ste schopní vyčerpať si kredit (pokiaľ vás ale nezdrží jeden z mála projektov).
foto: Maroš
Údolie Lužnice odporúčam predovšetkým romantickým bouldristom, ktorí vedia zhodnotiť efekt tečúcej rieky a či tvary slnečné na hladine kostrbatej. Niektoré bouldre sú temer na dosah rieky a ťažké jest nehodiť si spod bouldra aspoň jednu štvoritú žabku. Nazvem to ako ťažko definovateľnú súhru vodného živla s kamenným, a pomedzi to ešte vtesnám bouldristu.
foto: Oli
Využitie potenciálu tu je pojem, za ktorým stojí ohromný kus roboty. Chalani, dnes píšem „vďaka“ a dúfam, že zajtra Vás pozvem na tie Vaše šťavnaté Svijanky. Bleausardi by asi krútili hlavami ale ja som zo Slovenska a činy takéto z iného pohľadu vnímam.
foto: Oli
Chvíľu som premýšľal, ako by som bouldering v Tábore zhodnotil. Nechcel som spraviť unáhlené závery a nechal som pocity v sebe radšej dozrieť.
foto: Oli
Dnes už prišla jar do hlavy mojej a Tábor rozkvitol. Túžbu navrátenia farebne mi zašepkali hlavne línie krásne so žulou jemnou, čo krv vám vôbec nepije a všetky dúšky cicavému hmyzu prenecháva. Vrátime sa zas do oblasti malej, kde sa pán Genius Loci rád zdržiava. Ale až keď repelenty na pultoch rukavice nahradia.
Oli
Komentáre