Hovorím to nerád, ale podmienka pomaly prestáva odolávať klimatickému náporu a s pokorou odovzdáva štafetu majiteľom kúpalísk. Čas, keď vzduch nerozvíri ani vejár a pri pohyboch hore dole z neho len ukrajuje ťažké kocky, keď už ani neviete či ste sa nadýchli a či vydýchli, keď sa chystáte vyčúrať, ale skôr ako tak urobíte, všetko vypotíte, nuž tak to je čas, keď medzi bouldristami zostávajú už len tí, ktorí nevedia plávať.
My samozrejme plávať vieme, ale nebaví nás to. Ostávame verní vášni, ktorá sa aj tak nedá schovať. Ostávame pri boulderingu, aj keď naše snahy môžu miestami vyzerať smiešne.
Čo sme si navarili… nie, nie, nie. Kde sme boli uvarení, tam si to aj vyžerieme.
No a čo? Nemusia to byť kúsky noblesné, spoločensky hodnotné a uznávané. Skromnosť, tá vie svoje. Chvíle radostí z malých chuťoviek tiež stoja za to. Akoby srdce povedalo, je to predsa dobrý tréning…
Začínajú krušné časy. My vieme. Ale to k tomu patrí. Naše prázdne miesta na vysmážanej pláži s rybníkovou nudou nezaplníme.
Oli
Komentáre