Babie leto je darom jesene, rozlúčkovou oslavou leta. Vtedy treba obzvlášť citlivo miesta víkendové vyberať. Priblížiť sa k jadru, najbližšie k hostiteľovi, kde tlčie zdroj a bláznivé trikolóry požierajú pohodené topánky.
foto: Oli
Zaprialo nám nad strop očakávaní, akoby len stačilo naslúchať volaniu horniny domácej. Koľké poznanie sa zopakovalo? Že siví obstaróžni mudrci, pokrkvaní nositelia čísiel a názvov, odhadzujú v októbri ležérne obleky a radostne vždy zaujmú svoje karnevalové miesta? Jesenná fiesta na Končitej neušla nám ani toho roku, predčila všetko, v čo sme dúfali.
foto: Oli
V sobotu ráno by nám postačilo niekoľko suchých kameňov. Obedňajšie rozlezy ešte kopírovali vlhké chyty, ale sála sa stále viac rozsvecovala, vzduchom začali lietať pozvánky, farebné koberce dvíhali hlavy až k členkom.
foto: Oli
foto: Aďka
foto: Oli
Do napätej krajiny prenikli cez závesy prvé oranžové trysky, začali nás ostreľovať, akoby nad nami pristávali intergalaktickí kolegovia. Prasklo vákuum neistôt, lesy Vtáčnika opíjali nás farebným elixírom na kvantá. Usmiate tváre nezhasli ani s príchodom tmy.
foto: Oli
foto: Aďka
foto: yo
Ráno dvihnem hlavu k oblohe, vravím si, spočítaj pár oblakov, či včera nebolo opijátov priveľa. Nebo modré, plechové, rýchlo to mám zrátané. Na moment sa zúži cieva, prehnal som to, zle je? Nie nie, pokoj, všetko v poriadku, tam už vidím tri tváre a každá z nich sa smeje. Vonku je krásne, karneval dnes pokračuje.
foto: yo
foto: Oli
A tak aj bolo. Jesennú veselicu popretkávali resty odškrtnuté, ktoré ešte včera vlhké boli. Slnko mečovalo sa s tieňmi, pretínalo prach z pytlíkov mádža, plávalo lesom, vzduchom, ukrývalo sa za stromy, kde iniciovalo pohyb flegmatických salamandier alebo ľútostivo hladilo tváre, ktorým dávalo sediac na horizonte záverečné pomazanie.
foto: Aďka
foto: Oli
Ostávame do odchodu aj poslednej bodky svetelnej, do tmy, ktorá dnes zamyká. Karneval skončil. Teraz je rad na nás – odísť a preniesť úsmevy aj na tých, ktorí tu s nami neboli.
Oli
Komentáre