Náš prvý večer prebiehal v znení klasického scenára v miestnej krčme, kde sa podávali jedna pint-a (anglická miera pre meranie množstva tekutiny – 0,47L) za druhou, čo vyústilo v tzv. efekt Kométy (rozumej „prečo by sme tam išli tadiaľ 5 minút, keď to ide hen-tadiaľ aj za 15“). Nasledujúce ráno som sa zobudil do svojho sna. Hory, skaly a ovce boli všade. Vonku sa ozývali krásne zvuky vznikajúce pri padaní vody v menších vodopádoch a svišťanie tamojšieho neúnavného, dobrého kamaráta vetra. Po mojom nesmelom vykuknutí som zmeravel, niekto mal pravdu, na toto som naozaj pripravený nebol.
Raňajky prebiehali v anglickom štýle v miestnej malebnej dedinke, kde bol každý druhý obchod buď lezecký alebo turistický.
Prvý deň lezenia som sa po upršanej noci skepticky niesol k najbližším šutrom v oblasti Llanberis Pass, ktoré boli na môj obdiv úplne suché, čomu som nakoniec vďačil môjmu teraz už naozaj dobrému kamarátovi vetru. Bouldre v tejto časti anglicka sa vyznačujú svojou členitosťou a ideálnou výškou, čo dávalo predpoklad pre veľkú kvalitu tamojšieho bouldrovania.
Rozmanitosť tamojšieho lezenia je obrovská a každý si príde na svoje. Skaly vás ich prelezom odmenia ako žiadne iné na svete, či už neprekonateľným pocitom zdolania niečoho, čo na vás pôsobí neskutočne majestátnym dojmom alebo krásnym výhľadom, ktorý vás núti zamýšlať sa nad návalom existenčných otázok.
Po druhej noci a asi najväčšom lejaku v mojom živote, sme sa rozhodli navštíviť ďaľšiu peknú oblasť Ogwen Valley. Tato oblasť je priam skvostom pre milovníkov turistiky, keďže väčšina bouldrov je umiestnená na skoro úplnom vrchu hôr, no za ten výhľad to stojí. Bouldre sú v týchto končinách prevažne lištového charakteru, čím sa táto oblasť u mňa stala absolútnou srdcovou záležitosťou.
North Wales je jednou z najupršanejších oblastí v Anglicku a to je už čo povedať, napriek tomu jej poloha a tvar zaručujú, že vždy sa tam dá nájsť miesto, kde sa dá bouldrovať v úplnom suchu jedna radosť. Z osobnej skúsenosti viem, že aj keď vás zastihne nejaká tá búrka lokálneho charakteru, vďaka vetru, ktorý je tu nepretržite prítomný, každá škulinka v skale vyschne behom 15 až 20 minút.
Počet, v akom sa tu nachádzajú bouldre, spôsobil, že som si odtiaľ vzal nie jeden restík, ktorý by som ešte rád zdolal, čo ma nakoniec pri každom otvorení sprievodcu vedie k vete: „Tam som bol a tam sa ešte musím vrátiť.“
Feďo