Stačí však dvihnúť oči nad mesto Prilep a veľmi rýchlo pochopíte, že iné je, že bouldrista nikde inde na Balkáne v údive nepovláči sánku po zemi ako tu, nad mestom s bouldrovým názvom a ešte bouldrovejšími kulisami.
Prilep je štvrté najväčšie mesto, čo ale v malej krajine, akou Macedónsko je, nepredstavuje žiadnu veľkú metropolu. Počet obyvateľov sa vyšplhal len tesne pod 70 000. Mesto je krásne situované, v zovretí okolitých hôr čupí v plochej kotline a dráždivo sa ponúka výhľadom. Ak ho chcete mať ako na dlani, stačí vybehnúť na bouldre a budete mať vymaľované. A tu niekde začína najsilnejšie pozitívum prilepského boulderingu.
Keď sa ponoríte do útrob mesta, zažijete balkánsku vzorku v podobe túlavých psov a mačiek, žiadneho estetického zážitku a množstva špiny, ktorá graduje smerom k perifériám. Najhoršie je to tesne za mestom, kde sa vám pri prechode osadou skutočne nechce dostať defekt. Práve tadiaľto vedie cesta do Dabnice – jedného z najkrajších bouldrových sektorov, čiže naturálnemu zážitku sa určite nevyhnete. Ľudia sú na bouldristov zvyknutí, nepozastavovali sa nad nami, vedeli o nás a rešpektovali našu prítomnosť celkom bez problémov. Našťastie sa s prvými krokmi nad mestom vytráca aj neporiadok a vy sa dostávate do iného sveta.
Postupom času sme si na balkánske reálie zvykli. Prišli nám ako absolútna súčasť života okolo. Neistotu, ktorú sme si so sebou z domu priniesli, každý nový deň rozpúšťal silnejším aklimatizačným roztokom.
Veľmi rýchlo sme sa zbavili všetkých obáv, naladili sa na lokálnu vlnu a už nám nič nebránilo, aby sme si pobyt v Prilepe zamilovali. Dokonca do takej miery, že sme si ho predĺžili na úkor plánovaného cestovania.
Už som naznačil, v čom spočíva najväčšia pridaná hodnota boulderingu v Prilepe. Je to zrejmé hneď z prvých fotiek, ktoré ste možno už dávnejšie videli. Mňa teda pred dvoma rokmi zasiahli poriadne. Len málokedy narazíte na takú fotogenickú bouldrovú oblasť.
Okamžite som bol rozhodnutý, že Prilep jednoducho raz treba navštíviť. Dnes ma po návrate hreje vedomie, že ono rozhodnutie nebudem nikdy ľutovať, aj keď nad návratom som ešte nepremýšľal…
Z Bratislavy nás sem priviedla 1 100 km dlhá cesta prevažne po diaľniciach, čo z Prilepu robí relatívne dobre dostupnú destináciu. Návšteva oblastí vzdialených cez 12 hodín cesty si však podľa mňa už vyžaduje dĺžku pobytu aspoň jeden týždeň, aby ste stihli svoje usedené zadky efektívne rozhýbať ešte pred tým, ako ich opäť usedíte. Pri týždňovom boulderingu musíte dobre taktizovať, pretože telo má svoje krehké limity, ktoré sú prstom vlastné ešte viac. Obzvlášť na prilepskej drsnej žule.
Vedeli sme do čoho ideme, preto nás skôr zaskočila miestami dobrá kvalita materiálu. Žiaľ, tá je skutočne veľmi premenlivá, niekedy sa mení od balvana k balvanu. Rýchlo si dokážete rozmyslieť nacvičovanie bouldrov. Koža na prstoch má pre vás počas týždňového boulderingu cenu ako tabak pre miestnych.
Prešli sme si tri najväčšie sektory Kamena Baba, Dabnica a Treskavec. Výber bouldrov bol výsostne zaťažený ikonou srdiečka v sprievodcovi. Väčšinou bol onen symbol lásky odovzdaný bouldru zaslúžene, ale našli sa aj veľmi ojedinelé prípady, kde ku žiadnemu vzplanutiu nedošlo.
Celkovo sme sa zhodli, že výber bouldrov bol krokovo skutočne perfektne zastúpený. Elegantné pohyby sa pýtali hlavne v stropoch a previsoch, v ktorých bol aj materiál oveľa prívetivejší a kvalitnejší ako na oblých rapavých vajíčkach.
Za veľké pozitívum považujem posunutie prahu bolesti u dievčatách. Jeden by neuveril, na akých chytoch budú schopné projektovať, ba dokonca sa na boulder neskôr aj vrátiť a bravúrne sa po ostrinách vlniť.
Pri pohľade na svahy nekonečne posiate balvanmi mi bolo ľúto. Práve vďaka typológii žuly sa z Prilepu pravdepodobne nikdy svetová oblasť nestane, a pokiaľ sa časom z driemajúceho potenciálu nevyčaruje nejaký malý zázrak, môže „zapadnúť machom“ aj veľká väčšina existujúcich bouldrov.
Je to škoda, človek si praje a tajne dúfa, že nádherné miesto ponúkne aj adekvátny bouldering. Ten skutočne krásny je ale len na niektorých balvanoch, všade inde to ťahá nekompromisne krásne prostredie. Preto bude vždy namieste otázka, či si poriadne zaliezť v koncentrovaných oblastiach s perfektným materiálom alebo zažiť jedinečný komplexný zážitok, ktorý Prilep nepochybne ponúka.
Energia miesta je na prilepských bouldroch jednoducho pánom. Nebudete sa zaťažovať triezvym premýšľaním, celé svoje ja vložíte do roztápania sa, otvoríte vráta krajine a budete vyvalení z toho, ako vstupuje do vašich medzibunkových priestorov a pomaly vás rozkladá na elementárne prvky svojej dokonalosti.
Oli
Komentáre