Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou napísať sem nejaký článok a obohatiť tak spektrum prispievateľov, ako káže i anketa napravo. Dovoľte mi teda najprv predstaviť sa. Volám sa Maťo a som fanúšikom stránky boulder.sk ešte z čias jej bývalej podoby. A vždy bolo mojím snom stať sa hľadačom slovenských bouldrov. Teda nielen hľadačom, ale najmä úspešným hľadačom, čiže nejaké tie šutre aj naozaj nájsť. V tomto smere mi je veľkým vzorom Ondro, ktorý má už na konte temer nespočetné množstvo nálezov kade-tade a dokonca vytvoril i (dnes už klasického) sprievodcu bouldrov na Peknej ceste. Tým sa dostávame k ďalšiemu môjmu snu – porobiť sprievodcov (najmä v širšom okolí BA), ktoré by nám uľahčili rozhodovanie kam sa vybrať na poobedie, deň, víkend, či nebodaj viac dní.
Ale naspäť k článku. Keď som sa dozvedel o kauze Benát, resp. o Benáte ako takom, hneď mi napadla otázka: Prečo sa tam nebouldruje? A možné vysvetlenia: Je to zakázané, je to ďaleko, nevie sa o tom, zlá kvalita skál, atď, atp. Poďme sa na to teda spolu pozrieť.
Zakázané to zrejme (podľa mne dostupných informácií) nie je, i vzhľadom k tomu, že pár desiatok metrov od hrebeňa prebieha ťažba. Čo sa prístupu týka, autom ste v Žitavanoch z BA za asi hodinku a pol, čiže žiadna tragédia. Čo je horšie je samotný prístup na miesto, tých niekoľko desiatok minút šlapania od auta ku skalám sa jemne odkláňa od ideálu. Príroda je ale pekná a tak má človek možnosť cestou aspoň pookriať na duchu a vypustiť z hlavy chmúrne myšlienky. Teda, kým nepríde ku kameňolomu. Vtedy sa chmúrne myšlienky vrátia. Ku všeobecnému povedomiu: to je asi hlavný dôvod, prečo sa na Benáte nebouldruje. Proste sa o tom nevie. Možno nejakí miestni borci budú tvrdiť opak, v tom prípade by sa mohli podeliť so skúsenosťami a nolidžom. Ja som si však nijaké známky bouldrovacej aktivity počas výletu nevšimol, hoci je pravda, že som nejako veľmi po okolí nesnoril.A posledný bod – kvalita skál. Tá je v poriadku, poctivý andezit, hoci je na mnohých miestach značne zvetralý a vyžaduje si tým pádom čistenie a oklepávanie (i vzhľadom k machu, ktorému sa tu hojne darí).
Ale poďme k výletu. Naša trasa neviedla priamo po žltej na Benát, ale zrobili sme taký okruh: z rázcestia Žitavany – Pirtie sme sa dali po červenej na Obycké lúky pod Benátom a odtiaľ na Benát a naspäť. Pri spomínanom rázcestí sa dá nechať auto. Mnohí z Vás sa teraz isto pýtajú, že ako tento článok súvisí s jeho nadpisom. Nebojte, už sa k tomu dostávam. Čiže, idete po červenej a po takých 20-30 minútach (ťažko sa to odhaduje, keďže sme sa cestou dosť flákali, fotili kvietky a žabie vajíčka, stretli stny atď.) sa dostanete do oblasti plnej šutrov, budú najmä po pravici.
Zlá správa je, že väčšina z nich siaha tak po kolená, prípadne po pás. Nájde sa aj zopár väčších, no je ich málo. Po chvíli však po pravici, kúsok ďalej od cesty, zbadáte niečo väčšie. A to je ono. Ide o pás andezitových skaliek vysoký niekoľko metrov, kde by sa dalo čosi povymýšľať. Nie je to veľmi veľké, čiže pôjde zrejme o oblasť lokálneho významu. Ibaže by, ak by sa z Benátu stala významnejšia oblasť, tvorili tieto skalky jeden zo sektorov tohto nového bouldrového počinu. A Inovec na to potenciál rozhodne má.
.jpg)
Maťo.
Komentáre