V kľudnom tempe akademických štvrťhodiniek pozliepame v piatok ráno našu 9-člennú posádku. Počasie sa paralelne s ubiehajúcimi kilometrami zhoršuje. Za Českou Třebovou nám už nejedna spŕška z karosérie zmýva kyselinotvorné holubie fekálie. Okrem presvedčenia, že na Ostaši bude dobre, je to hneď druhá vec, ktorá sa dá v tejto situácii klasifikovať za pozitívnu.
foto: Oli
Po tretej stojíme pod prvými kameňmi na Ostaši a neprší. Krehkú zrážkovú podopierku pod ťarchou nebeských šedín ale počuť vzduchom vŕzgať. Tlačím oblohu naspäť, tlačím, zatiaľ to hrám na drsňáka. Keď sa však rozleje, padnem na kolená a budem s klobúkom žobroniť o slnečné dukátiky.
foto: Maroš
Nasýtiť 9 hladných krkov nie je ľahké. Každý z nás ma iné chute, dispozície, preferencie, resty či sny. Túlame sa pod Okrajovkami, až zakotvíme pri Veľkom strecháči, kde jest problém pre každého, ba hlavne také, v ktorých sa môžeme plnohodnotne rozliezť a oriešky spoločne polúskať.
foto: Oli
Trenie nie je ideálne. Pomerne veľa kameňov ešte pamätá posledné dažde. Stále žasnem nad famóznosťou niektorých liniek. Nádhera rovnováhy 6B+ je 5-hviezdičkovým skvostom, za vylezenie stojí aj Nakulení na kolení 6C s rozhodujúcim mantlíkom a nízky, ale vďačný, Úbočný manévr 6B. Rozlezové zákusky (či skôr predkusky?).
foto: Oli
Dievčatá si po niekoľkých rýchlych pokusoch pripisujú úspechy v peknom položenom Co teď?! 6C. Po vzore malých prstíkov a jemných nášľapov sa nedarí Feďovi, ktorému musel asi niekto len tak z roztopaše namazať lezky vazelínou.
foto: Oli
S Marošom sa púšťame do vedľajšej capkanice Andrejův 6C+. Po mojom rozpačitom preleze sa mi ho viac na pokus nedarí vyhecovať. Krátky intenzívny problém, ktorý s jemne navlhlými chytmi vypálil naozaj poctivo.
foto: Oli
Rozlezení sa presúvame na slnkom zaliatu kocku, ktorá všetkým hneď srdce svoje do rúk podáva. Bezpaleček 6C+ je krásny problémik na úžasnom mieste s výhľadmi, presne tam, kde môžeš v tú správnu hodinu zočiť pestrosť Ostašu v plnej paráde.
Sila techniku prekabátila, to Feďo sa už za ruku v topovom madle hojdá, a chlp jeho nadštandardný verne ho v pohyboch nasleduje. Aj napriek dobrým pokusom Lukáša, Maroša a Adama, nikto z nich už po Feďovom vzore srdiečkový problém nedoklepal. Pomaly sme sa stiahli na paseku uzavrieť deň poslednými bouldrami.
Chalani sa presunuli na ľavicové a pravicové sedemáčko, mne sa zažiadalo ešte ponaťahovať šľachy v nejakom šmaku. Po King of jazz 7B+ som pokukával už dávnejšie, nedalo sa teda ináč, ako o ono predjedlo večerné zabojovať.
foto: Maroš
Chvíľu trvalo, kým som prsty zoznámil s dierkami nesmelými. Krásne silové ťahy im však chutili. Mohlo sa ísť na večeru, aby gágory naše pocity rovnaké pred spaním zazdieľali.
Na parkovisku stretávame Palicovcov, ktorých sme naposledy videli pri odchode na skaly. Ževraj boli aj bouldrovať. Dnes. Na Ostaši. O tejto ich aktivite žiaľ neexistuje žiadny dôkaz. Neoficiálna verzia navráva, že pri pohľade na prvé nádherné bouldre museli utekať k autu utíšiť svoj žiaľ z nesmierneho množstva času odplaveného na lane, stružlikaním drevených potrieb do kuchyne a religióznych predmetov.
Na parkovisku sa nám neskôr podarilo zočiť drevenú varešku a malý kríž. Ako to teda v skutočnosti naozaj bolo, nechám už na vás.
foto: Oli
V sobotu ráno sa presúvame na Bor. Počasie vyzerá opäť pochybne. Viera v krajšiu budúcnosť nás po včerajších dobrých skúsenostiach neopúšťa. Delíme sa na dve skupiny. My valíme do Machova, aby sme to na chutnú večeru nemali príliš ďaleko, a druhá skupina volí prístup z Poľska. Feďo si vydýchol, pretože výstup z českej strany nepatrí medzi jeho obľúbené prechádzky. Pri predstave 20 minútového šľapáku chytá do rúk radšej učebnicu slovenskej gramatiky.
Spodné kamene v sektore Titanik sú suché. Vlhkosť stúpa smerom do horných sektorov. Aj tu sa však v pohode dajú nájsť leziteľné bouldre. Niekedy nás nezastavia ani vlhké stupy. Obtiažnosť potom podivuhodne lieta.
foto: Oli
Rozhýbeme sa na Dávidovi a Mortal Kombate. Maroš nám ukazuje kameň Slunečník, ktorý pred 2 týždňami objavili s Kubom. Neprávom zabudnutý poklad v čučoriedkovom raji s krásnymi líniami. Dáme si Drhačku 6C+ so skutočne ojedinelým nástupom, čučoriedky, hravého Gumídka 7A, čučoriedky, dievky bacia Paraplíčko 6A+, čučoriedky, poskúšajú vypečený rajbásek Na slunci 5C+ , a s fialovými úsmevmi sa presúvame k Mucholapke.
foto: Oli
Stretávame „poľskú“ skupinku, ktorá sa sem dostáva po stopách nášho mádža. Začína lov na muchy. Najhoršie je na tom tropický Mušák Tse Tse 6C, v krátkom slede sa neubráni ataku niekoľkých rúk. Veľmi sľubné pokusy dáva i Aďka, Tse Tse jej dnes ubzikol iba o fúz.
Keďže tu už nemám čo zmysluplné liezť, odbehnem si zatiaľ do Studia na neďaleký Casting 7A+. Krátka ale pohľadná línia. Obdobne nevyrovnané bouldre mi nesedia, obtiažnosť koncentrovaná v prvom kroku je pre mňa skúškou. Tu sa musí bouldrista zbaviť akéhokoľvek komfortu, vyrysovať všetky žily na čele, zovrieť kakáč a nasrať sa na celý svet aspoň na pár sekúnd. Potom sa to dá, no sediac následne na kameni máte pocit, že ste práve vyliezli na El Capitan.
foto: Aďka
Presúvame sa k Monštru, kde si chlapci rozkladajú matrace pod Magické oko 7A. Morfo problémik ich púšťa relatívne rýchlo, tak sa s vervou púšťajú do peknej previsnutej hrany Offline right 6C. Aďke nedá skvostná loučovická hrana Na ostří nože 6B+. Ťažký sit je však proti, tak si dolezie aspoň variant zo stoja. Sadám si pod Shortcut 7B+, stále tam sedím, vaľkám ritné polovičky, po pol hodinke vzdávam a cítim sa hrozne hlúpo, že som tam vlastne nič reálne nevymyslel.
S nálepkou „Trulo“ sa presúvam ku Krasosmutnění 7A+, kde je program o poznanie jasnejší. Chutná hranka púšťa rýchlo. Maroš s Palicom dajú ešte koštovku do Black Jacka 7A na Kostke, ževraj stagnácia, tak balíme na kráľovskú večeru.
foto: Aďka
Po konzumnej rozkoši sa presúvame na poľskú stranu za našim ostatkom. Sŕkame vínko a kométy nám padajú do vlasov. Obloha jasná šepká o krásnom zajtrajšku. Pospomíname na svetlé včerajšky, s Marošom trošku potancujeme, kuca paca kucá kuca paca, a líhame pod jasnú oblohu.
Len čo ráno vystrčím hlavu zo stanu, na horizonte sa objaví čierna postava. Dlhšie zaostrovanie zmierňuje moment prekvapenia. Špeciálny agent, nie, potápač, nie, rytier bez brnenia, hm, Feďo. Čierny obtiahnutý overal isto poteší každú dámu na lúke, populárne sú hlavne pohľady z profilu. Ja si idem pre istotu skontrolovať, či mi nezmizli ponožky. Nikdy nevieš, čo človek spraví pre popularitu.
foto: Oli
Dnes ideme na to zhora. Rozpulzujeme sa pri Hraničnom Přechode v príjemných platničkách. Časť odchádza obliezať Posed, a ja s Marošom a Aďkou ostávame na Přechode. Ani dnes nemám vôľu nacvičovať sám niečo ťažšie, držím sa našich a postupne sa všetci traja prestriedame vo variantoch Celníka Vratislava 6B+/6C+.
foto: Oli
Ukazujem Marošovi Teserakt 7A, ktorý som si ešte minulý rok vyliezol s Tomášom. Roztomilý to boulder, zasadený v strapatej tráve, na oko ľahký, na dotyk už menej. Za chvíľku sa pridáva aj Palica, vidieť svižne striedať polohy, lietať nohy za uši, pletence pokusov a uzlíky snáh. Odkladajú do budúcna.
foto: Maroš
foto: Oli
Mimo princip slasti 6C+ nemožno len tak obísť. Rýchlo vyliezam, aby som mohol fotiť kreatívne pokusy Aďky a Mati vo vedľajšom Věšáku 6A+. Zaujímavý vzdušný bouldrík plný mojich prekvapení pri každom dievčenskom kroku. Super divadlo občas preruší Palicov výkrik radosti z Principu slasti, že konečne sa našiel v tom, čo ho skutočne baví. Darmo, vášeň neschováš.
foto: Oli
Keď sa Aďka úspešne povesí do Věšáku a Palica sa prenesie Mimo princip slasti, naberáme spiatočný smer. Chaloši sa po ceste späť ešte nechajú Políbiť šarlátovou krvou 7A+, ale tá nie a nie sa do nich zaľúbiť. Posledné lezeníčko si rýchlo užijeme v sympatickej linke Genesis 7A. Lúčime sa aj s našou druhou posádkou, a po niekoľkých pokusoch vo výdatnom Geserovi 7C už aj s Borom.
foto: Aďka
foto: Oli
V pondelok večer už tlačím tento nezrelý report do klávesnice. Nesľubujem, že si v ňom niekedy niečo nájdete, ale voľačo som doň skryl. Aby sa to naozaj prejavilo, nechajte ho dozrieť a vráťte sa neskôr.
foto: Maroš
Tak ako sa my vraciame do Boru a na Ostaš.
Oli
Komentáre