Sajem vnemy pohybom prsta po reliéfe kameňa. Kostrbatý ako tatranská silueta v malom, neľúbivý. Ale keď sa odzúmujem, linka výrazná, jasná, svojská a príťažlivá, už balí moje ego na cestu spoločnú…
foto: Oli
V krajine nárekov boľavých existujú bouldre, pri ktorých vám ani piranie kúsance v konečnom dôsledku tak nevadia. Poznáte ten veľký rozdiel medzi uhryznutím vašej milej a besným dingom? Aj keď sú rovnako výdatné, iba pri dingovi vám to mäso bude chýbať.
foto: Oli
11. ročník Padání bol kúsavý. Hodil nás žulovým beštiam hladným, ktoré nás žiadostivo ohlodali. A aj keby vám chladný vánok odhalené póry podkožné bolestivo ofukoval, presne teraz to nevadí. Presne teraz ste šťastní, zodraní a krvaví, tak ako sa patrí na potulkách lesami Žihelska.
foto: Oli
foto: Oli
Kraj monokultúrnych porastov sa pri svojom formovaní rozhodol za exhibicionistu profilovať a krivky svoje žulové kde sa dalo poobnažoval. To sa musel ten Rešík s lopatou a kefou drátenou potešiť.. Tu bude ďalšie Padání! Už len trocha tie hlavy rapavé počesať, aby na párty aprílovej hanbu nerobili.
foto: Oli
foto: Oli
Petrohradské padání je akcia veľkých rozmerov vyžadujúca si relevantný priestor. Nešťastím tejto krajiny je, že to zvláda. Dokáže ponúknuť dostatok kameňov pre dve až tri – stovky ľudí. Každým nášľapom si ale uvedomujete, že ste vstúpili do jej zázemia bez zaklopania a ešte od nej aj niečo chcete. Chcete, aby k vám bola milosrdná, darovala vám úspechy a stotožnila sa s vašimi cieľmi. Tešíte sa z jej darov, z množstva kameňov, čo tento víkend patria vám.
foto: Aďka
foto: Oli
Choďte na hudobný festival, keď túžite vstrebať tóny do dĺžky zakončenia posledného nervu. Užiť si vašu obľúbenú kapelu v intenzívnom kontakte. Nechoďte na bouldrový festival, keď túžite prežiť symbiózu so skalou, pretože tú v tom ruchu nepostrehnete.
foto: Oli
Záleží na vašej ambicióznosti. Ak túžite súťažiť, neužijete si skalu v jej štvrtom rozmere. Ak vás ale neženú túžby pretekárske, možno sa vám pošťastí nájsť miesto tiché a v kruhu najbližších priviesť vaše pokusy k vrcholu žulovému.
foto: Oli
Žihelsko sa otvára pekným pohľadom. Už vieme ako je tu krásne, aj keď celý deň prší. Tešíme sa z nášho príchodu, z našej premiérovej návštevy. Vzdávame hold práci, ktorú tu organizátori odviedli. Pretože vďaka nej sme toto miesto spoznali.
foto: Aďka
Po sobote šedivej nedeľa zažlknutá prichádza. Nádherné dopoludnie vyháňa do lesa všetkých prítomných. A mňa mrazí, keď sa túlajúc snažím nájsť kameň, ktorý dýcha a nedusí sa pod dlaňami udolanými pokusmi.
Včera bolo v lese po daždi predsa len dobre. To ticho mu láskou stojac v dave prosto nevrátiš. Stratená intimita, nepočuť šepkanie vetra, ani randevú so skalou.
A keď o druhej poobede všetci lístky so svojim výkonmi utekajú odovzdať, les stíchne a pri skalách ostanú len tí…
foto: Oli
… tí, čo prosto zabudli alebo im žula v Žihelsku viac ako len bouldre zdolané dala, a čas na útek vzala.
Oli
Komentáre