Pfalz je juhozápadný historický región Nemecka ležiaci pri francúzskych hraniciach. Zvlnená krajina s neveľkými kopcami odhalí svoje prírodné čaro až po tom, čo vstúpite do jej lesov. Okrem kultúrnych atrakcií vaše zmysly rozčeria pieskovcové skalné útvary, ktorých je tu neúrekom.
Vynímajúc tradičnú lanolezeckú aktivitu je v Pfalzi pomerne hojne rozšírený bouldering. Ak ste sa s touto informáciou ešte nestretli, je to pravdepodobne preto, že dodnes nie je úplne oficiálny.
Podľa slov domáceho, lezenie je povolené, lenže v príslušných stanovách je definované iba lezenie s lanom a bouldering nie. Všetci vedia, že je to absurdné, no napriek tomu sa s tým dodnes nič nespravilo. Čisto teoreticky vám teda ako bouldristovi hrozí „opušťák“, zatiaľ čo si lanolezec môže nad vami spokojne vyklepávať.
Nebolo to tak asi úplne vždy. Ucelený knižný sprievodca Pfalzom obsahuje aj bouldering. Posledná verzia vyšla vraj niekde okolo roku 2000 a dačo. Dnes sa k nej už asi nedopátrate.
Napriek spomínaným faktom sa v Pfalzi aktívne bouldruje a je to vraj tolerované, pokiaľ na seba zbytočne priveľmi neupozorňujete. Domáca komunita je priveľmi malá na to, aby sa stávajúca situácia začala hýbať v prospech legalizácie boulderingu. Pfalz tak možno navždy zostane zabalený rúškom tajomstva, čo mu vôbec nemusí uberať na atraktivite, práve naopak.
Pre premiérovú návštevu som si z množstva núkajúcich sa sektorov vybral Kalmit. Jednou z mojich priorít na ceste z Fontáča domov, bolo nájsť si dobré miesto na prespanie situované len kúsok pešej chôdze k dobrým bouldrom. Kalmit splnil všetky moje požiadavky na 90 %. Tých zvyšných 10 si ešte ušetrím niekedy do budúcna, veď nikdy nevieš.
Pieskovcové previsy rozflákané pozdĺž zalesneného hrebeňa ma privítali vo veľkom štýle. Niekde som čítal, že je to taký malý nemecký Albarracín a musím priznať, že určitá podobnosť tam rozhodne je identifikovateľná.
Za cieľ mojej dvojhodinovej návštevy som si vybral nádherný boulder Touch Your Fear 7B, ktorý na mňa pri spolupráci s Googlom vyskočil ako prvý. Nenadarmo.
Šiel som k nemu s miernou neistotou. Predsa len, taký názov sa bouldru nedáva len tak z večernej roztopaše. Môj predpoklad bol správny. Dopad naozaj nebol dobrý, ba dokonca som pri lezení dokázal veľmi rýchlo odhaliť krok, pri ktorom asi nápad na názov skrsol. Ako mladý otec som veci už dávnejšie prestal hrotiť, ale pri tomto bouldri som prítomnosť rizika vzhľadom na aktuálne schopnosti vyhodnotil ako vzdialenú. Spravil som dobre a prelez bol pomerne rýchly a bez negatívnych následkov.
Na vrchole balvanu ma navštívil ten pocit, ktorý vám z času na čas oznámi, že ste v správny čas na správnom mieste. Nádherný jesenný les a pod zadkom jeden z najkrajších absolvovaných tohtoročných bouldrov mi pripomenuli, aký je svet krásny. Že spoznávať nové miesta má význam vždy, pretože za sebou nechávame sieť záchytných staníc, o ktorých v nás pretrvá pekná spomienka v súzvuku s myšlienkou na návrat.
Po 20 minútach som sa spamätal. Sedel som na kameni, ktorý ma sem pritiahol a akoby som už viac nemusel.
Možno by ste v tom našli istú dávku nepochopenia a nemal by som vám to vôbec za zlé. V zásade by mi bolo skôr ľúto, že ste si možno ešte neprežili lásku na prvý pohľad (aj) s bouldrom. To je ten, o ktorom ste v okamihu sekúnd hneď presvedčený… A potom precestujete hromadu kilometrov a niekde uprostred nevýrazných kopcov obsypaných farebným lístím ostanete v blaženosti sedieť niekoľko minút, aby ste svoju novú lásku zohrievali usedeným zadkom počas cesty z Fontáča do reality.
Oli
Komentáre