Za posledné roky (odkedy sme rodinka) sa u nás stala tradícia, že cestu do Fontáča si delíme. Aďa s deťmi letí a ja idem sám nabaleným autom pre nich na letisko, kde ich vyzvihnem a pokračujeme spolu do prenajatého domu.
Tých 14 hodín cesty sa dá zvládnuť aj na jeden záťah (cestou tam som skúsil), ale asi mi nikto nebude protirečiť, keď poviem, že rozhodne príjemnejšie a bezpečnejšie je rozložiť si cestu medzi dva dni.
Cestou naspäť som po vzore z roku 2019 zakotvil opäť v regióne Pfalz, ktorý sa nachádza neďaleko francúzskych hraníc. V oblasti nájdete viacero boulderingových sektorov (odporúčam pozrieť v appke 27crags). Po poslednej návšteve sektoru Kalmit, ktorý splnil moje očákavania, som tentokrát chcel opäť pozrieť niečo nové. Aj vzhľadom na dávnejšie odporúčanie domáceho bouldristu zvíťazil sektor Jurassic Park.
Pfalz je naozaj krásny, aj keď najčarovnejšiu atmosféru má na jeseň, kedy sa sfarbí do neuveriteľných farieb. Malé dedinky učupené v hlbinách lesov pod vysokými pieskovcovými vežami sú mimoriadne pôsobivé. Keďže sme termín tohtoročného Fontáča neobvykle určili na jar, farbami lesy až tak nehýrili, zato v podvečernom opare po daždi ukázali ďalšiu zo svojich pekných tvárí.
Silnou stránkou Pfalzu je aj pomerne veľa vhodných miest na pokojné prespanie v aute. Nebolo to ináč ani pri sektore Kalmit – a veru ani teraz pri sektore Jurassic Park. Po desiatich minútach chôdze som stál pod prvým bouldrom.
Síce mi počasie až tak neprialo a ranný dážď zmyl niektoré z mojich ambícií, vedel som, že môj hlavný cieľ bude suchý. T- Rex nebol z tých najťažších, ale keď som ho kedysi dávno videl na videu, zostal mi uložený v hlave. Tušil som, že ho raz isto navštívim, len som nevedel kedy.
Neviem, či to tak máte aj vy. Ale niektoré bouldre sa mi po vzhliadnutí (na fotke alebo videu) zakorenia v pamäti rovno aj s poznámkou – tento si musím niekedy vyliezť. Vôbec to nemusia byť ťažké prásky na mojom limite, úplne stačí, aby si ma získali neobvyklou krokovou sekvenciou, situovaním, krivkami… Nazvem to charizmou, lebo aj bouldre ju majú.
T-Rex bol suchý, ako aj celý sektorík pod mohutným pieskovcovým previsom. Zakrátko vyšlo slnko a oprelo sa do svahu. Kebyže mám k dobru celý deň, pošťastí sa mi nakoniec skúsiť oveľa viac bouldrov. Na dve hodiny som ale zábavu na suchých bouldroch pod prevismi našiel.
Musím však povedať, že by mi nevadilo, ani keby to bolo iba o jednom bouldri. Tak, ako to býva často aj doma. Čerstvú energiu nabitú Fontáčom to z môjho akumulátora síce nevytlačí, ale krátka návšteva Pfalzu opäť zahrala svoju rolu na výbornú. Asi sa sem ešte vrátim. Veď tých bouldrov, ktoré si musím niekedy vyliezť, je viac.
Oli