Tváre mrzuté denne vídam, akoby v tých izbách stiesnených s mozgom svojim pobývali úplne bez prievanu, bez hluku, vzruchu, nádeje. Súťažami si méty kladú, vzdialené, inokedy na dosah a predsa nič.
foto: Oli
foto: Oli
Utekáme zo životov našich, aká škoda, že výdychy vždy ako nádychy dlhšie máme. Akoby sme nechceli chtíče správne uchopiť. Pozeráme po druhých – sú rýchlejší. V našich hlavách to vždy tak bude?
foto: Oli
foto: Bugi
foto: Oli
Tváre mrzuté denne vídam, akoby som za to mohol. Vina moja, že v ich izbách stiesnených cirkulácia nefunguje. Že balast načmáraný po stenách natoľko ich ovplyvňuje. Nebojte sa stlačiť špongiu, ona vám ukradnuté rýchlo vráti. Veď všetko je len v hlave, aj to, s kým ste falošní kamaráti.
foto: Oli
foto: Oli
foto: Oli
Polená zo zeme dvihnúť sa tiež dajú. Nielen preskočiť. Denne to vídam, ako zaskočení chceme životom ďalej poskočiť. A práve tie poschodia, kde kľúčové sa deje, prebehneme, aby sme zastali tam, kde sa nám minulosť už len smeje. Pamätajte na bouldre, ktoré ste preskočili..
foto: Bugi
foto: Bugi
Voňavučká prítomnosť tým najkrajším je. Preperte si staré šaty. Nechcem vídať tváre mrzuté, čo pretekajú na tratiach ustrelených, ani potkýnať sa o polená, čo nik nedvihol. Vypíšem vám recept na diagnózu neslávnu, na chorobu, k liečeniu ktorej som vás naviedol.
foto: Oli
foto: Oli
Fotografie ukázali vám, kde si recept vybrať môžete.
foto: Oli
Čo to bolo za žvásty? Žiadne čísla, žiadne prásky. Na svojom však vždy trvať budem, že slnko v lese, čo po skalách kreslí, vašim šťastím bude. Pamätajte, slnko jarné duše lieči..
Len ten jazyk mám pokrútený, kostrbatý, habká rád. Odpusťte mi. Tempranillo zalieva ho zas.
Oli
Komentáre