Plánovať si tri dni lezenia na drsnom andezite môže indikovať miernu neskúsenosť, veď prsty vedia byť na Končitej pri intenzívnom lezení vybavené už aj po prvom dni. Slovo intenzívne k nám však tentokrát až tak nepasovalo. Mierne šuchtavým tempom sme si užívali prvú tohoročnú Končitú vrátane jej najväčších skvostov.
V piatok sme si to po hustej obedňajšej polievke na chate namierili na Strapatú.
Najvzdialenejší sektor odsúdený k pokoju, tichu a ozvenám ťukajúcich ďatľov nás privítal pokojom, tichom a ťukajúcimi ďatľami. Stopy mádža by tu na bouldroch našlo hádam iba vycibrené očko detektíva z cigarou. V sektore Prova bolo vraj rušno, niekedy nie je zlé užívať si samotu na Strapatej.
Keďže sme dorazili až poobede, nestihli sme si popreliezať všetky najkrajšie kúsky a obliezli sme v podstate iba Kocku a neďaleký Eskalátor.
Peknými krokmi poteší dievčatá oko neurčitého pozorovateľa v bouldri Niekto sa pozerá 6A+. Andezit na Strapatej patrí medzi ten najkvalitnejší na Končitej a je skutočne radosť plácať v dlaniach jeho príjemnú štruktúru. Kiežby tu bolo viac balvanov a o niečo viac aj náročnejších problémov.
Aďa s Jitkou sa púšťajú do projektovania Macháčka. Pekný silovo-technický boulder dá zabrať hlavne ľuďom menšieho vzrastu, o čom sa obe dlhšiu dobu presviedčajú. Ku koncu dňa ukážem Adamovi Eskalátor – jedno z najkrajších 6C v lese po nádherných sklopených chytoch.
Boulder sa dá nastúpiť ešte z nižšieho nástupu, čo mu pridá o dva vyvážené kroky viac. Adam zabojuje a pokorí aj onú 7A verziu.
V sobotu máme na pláne Džungľu. Je zamračené, našťastie však Yrena o bezrážkovom stave neklamala, zatiaľ čo Aladin nešťastne prezentoval zrážkové stĺpce. Ospalý sektor preberieme k životu a po úvodnom zahrievacom kolečku v koncentrovaných ľahkých bouldroch sa konečne rozsvieti na bielo.
Vezmem skupinku na Poličky, peknú kompaktnú stienku s chrumkavými lištami. V krátkom horizonte si všetci boulder úspešne vyladia.
Adam si po prebraní veľkej diery na spoďák nakoniec úspešne škrtá aj Pána múch. Aj tu sa potvrdilo, že naše kratšie dievky musia voliť oveľa komplikovanejší program k prelezu, snáď aj sedmičkový.
Púšťam sa do susedného projektu, ktorý začína v Pánovi múch a z prvej veľkej diery odbáča do obliny a stienky naľavo, kde pokračuje po lištách na vrchol. Keďže sa v bouldri nestúpajú veľké stupy za ľavou špárou a ide sa čisto len stienkou, najviac času mi zabralo vybrať si z tých malých nešťastníkov kľúčové stupy. Nakoniec mi v poslednom ťažkom kroku do obliny prekvapujúco pomohla až vysoká noha, cez ktorú sa dal krok spraviť staticky. Vznikol tak výborný boulder Jenga s nástrelom 7B.
Po preleze „Džengy“ fandím Adamovi s Aďou, ktorí sa ešte zabávali v silovej hrane Riť jak melóny 6B. Medzi obľúbené bouldre si tohto malého pitbula rozhodne nezaradia. S príchodom tmy a odchodom Jitky na chatu prišlo ešte na Vráskavca 6B. No a neskôr už prišlo len na nás.
V sektore Prova bol v nedeľu čulý ruch už od rána. Pod Apetítom s apatiou sa usilovne váľal Kubo a pri pokusovaní nenechal nič na náhodu, hlavne aby telo nezabudlo. Nečakane prichádza k osvieteniu a Kubo prelieza svoje prvé 7A na Končitej. Bolo ťažké ho prehovoriť, aby hneď neutekal oslavovať a ostal ešte čo-to poskúšať. Nakoniec ho bolo vidno aj v nástupe La Prow, Nevinnosti a pri inscenovanom preleze ťažšieho Fragmentu.
Po dlhom čase sa na Končitej objavil aj Ondro, aby si zgustol na Béčkovom hetriku Prow, Wall a Imágo, a vraj sa pred odchodom dosýta pozabával aj v Skrýši. Prišiel aj Ľuboš, ale o jeho pôsobení sa ku mne nedostalo veľa správ, pokiaľ nerátam stratenú mikinu, zopár vtipov a kontroverzný prelez Apetítu.
Dievčatá boli po dvoch dňoch lezenia ubolené a vyčerpané. Po niekoľkých ľahších bouldroch sa Aďkina aktivita presunula na slackline. Zvládla ma ešte podporiť pri preleze Jelínkovej sily. Až detailne vyladený program mi umožnil túto silovú mordu konečne zdolať. Ako vravieva moja malá ruka – smrť širokým stiskom alebo nevyhýbaj sa problémom, ktoré sú ti proti srsti.
Ospravedlním sa svojim prelezeným prstom, ktorým som po Fontáči nedoprial poriadnej regenerácie. Len silou vôle som prehováral magnézium, aby mi na bruškách držalo. Napriek spôsobeným útrapám som presvedčený, že sú mi za ďalšie vyvenčenie veľmi vďačné. Ako ináč by som si mal predsa vysvetliť tie úsmevčeky na nich?
Oli
Komentáre