Od prvých nesmelých krokov na lezeckých chytoch až po plynulé reťazenie bouldrových pohybov zväčša uplynie dlhší čas. Potom prídu prvé návštevy skál. Ak sa v počiatočnej indoorovej fáze človek nestretol s niekým, kto ho na skaly pripravil nielen z hľadiska lezeckej techniky a výkonu, sám si bez vnímavého samoštúdia veľa vecí neuvedomí. Napríklad aj to, že kefkou si nečistíme chyty len pre seba, ale že je mimoriadne dôležité čistiť si ich po sebe.
Pokiaľ sa táto aktivita zanedbáva, v dlhodobom horizonte dochádza k degradácii chytov. Rozdiel pri umelých chytoch a skale je zásadný. Zatiaľ čo umelý chyt vie zamestnanec steny odmontovať a po dôkladnom umytí ho vrátiť do hry, v prírode to možné nie je. Opakovaným nánosom magnézia sa v kooperácii s ľudským potom a externými podmienkami tvorí na chytoch neželaná vrstva, ktorá sa dá len ťažko odstrániť, ak vôbec. Výrazne badateľný je tento jav predovšetkým v populárnych oblastiach a na obzvlášť obľúbených bouldroch. Znehodnotené chyty sú nielen neestetické, ale sú na nich absolútne potlačené pôvodné vlastnosti skaly.
Odhliadnuc od tých najpopulárnejších oblastí, kde sa prestrieda obrovské množstvo bouldristov, sa so znečistenými chytmi pravidelne stretávam aj v našich lokálnych oblastiach či malých spotoch. Preto apelujem nielen na outdoorových nováčikov a prípadne na ich trénerské autority, ale aj na ostrieľanejších borcov a pravidelných návštevníkov bouldrových oblastí. Žiaľ, zo svojich skúseností mi vychádza, že chyty si po bouldrovačke vyčistí len menšina a to je smutné. Čistiť všetky chyty po príchode do oblasti je už môj pravidelný rituál. Malo by to byť ale prioritou práve po skončení lezenia.
Skaly nie sú bouldrovka. Čím nechcem nijako devalvovať aplikáciu rovnakých princípov aj pri indoorovom boulderingu. Skala však toľko toho neznesie, chyty len tak nevymeníme. Pripusťme si zodpovednosť za to, ako skala vyzerá po našej aktivite pred odchodom domov. Po nás prídu ďalší a ďalší. Je nefér brať im to právo užiť si boulder v jeho pôvodnej kráse. A je rozhodne krátkozraké odchádzať z prírody domov á la “po nás potopa”.
Doba je masívna. Snažme sa o udržateľnosť. Aplikácia princípu spočívajúceho v snahe o čo najväčšiu minimalizáciu dopadov nášho pôsobenia na skalách v prírode je dobrá cesta. K tomu patrí nielen čistenie chytov od magnézia, čistenie „tick markov“ (čiarok, ktorými si lezci značia pozície chytov), odnášanie si odpadu vrátane otrhaných tejpov, ale aj čistenie lezečiek pred nálezom do bouldra! Čistá guma na lezečkách má nielenže lepšie trenie, ale v prípade jej zanesenia hlinou/pieskom/atď. dochádza k nezvratnému ničeniu skaly.
Nechcem byť kazateľom, ale rýchly nárast popularity boulderingu za posledné roky je treba vyvažovať ozrejmovaním si základných pravidiel etického správania sa v prírode. Mám pocit, že tak dôležitým veciam sa venuje až príliš málo priestoru. V popredí sú výkony, viralita úspechov, biznis, ale dôraz na to podstatné, vďaka čomu sú bouldering a lezenie krásnymi a hodnotnými aktivitami, sa opomína. Dôraz na skalu a náš vplyv na kvalitu zážitku tých, čo prídu po nás.
Oli
Komentáre