Za prístupovú cestu sme si tentokrát vybrali východisko z Vítovej. Prístup je to kratší, ale vrcholí slušným „strmákom“. Kubov návrh obísť túto pasáž príjemnejšou cestou som hrdinsky odmietol. Odmenou nech mi je lepkavá spomienka na kúpeľ v pote.
Prvý kameň, ktorý z tejto strany postretnete je Maják. Vedie naň minimálne jeden zaujímavejší boulder Lišty jak prase 7A a visia na ňom minimálne dva resty prítomných bouldristiek. Za myšlienkou rozliezť sa tu, odškrtnúť si resty či u niektorých zrealizovať prvé a nádejné pokusy, sa v skutočnosti ukryla slušná trojhodinovka.
Po tom, čo som si tréningovo preliezol boulder v dvoch variantoch, chopil som sa foťáku, aby úspešné ťaženie ostatných neuniklo môjmu objektívu. Ani neviem, u koho začať s rozprávaním.
Trošku záludnou skutočnosťou je problém bouldra, ktorý sa (ako aj jeho názov napovedá) deje na oblinách, čo pri dnešnej podmienke nie príliš nahráva na góly už tak uvarených strelcov.
Prvým perspektívnym útočníkom bola Aďka, ktorá sa nakoniec aj dostala najďalej, ale na víťaznú koncovku žiaľ už neostalo. Dobre sa viedlo aj Lucii, doliezla pomerne ďaleko, strela však bránu tesne minula. Premiérový futbalista Puco bol na placi v kopačkách iba druhýkrát. Jeho zakopnutie tesne pred šestnástkou možno teda považovať za úspech. Adam vraj už tento súboj v lepších podmienkach vyhral, dnes mu nanešťastie lopta od nohy výrazne odskakovala. Po niekoľkých pokusoch si stihol dokonca zarobiť aj na prvú červenú, čo ho vyradilo z ďalšej konfrontácie. Pomaly sa dostávame k čiernemu koňovi turnaja, ktorý síce nie je málo známy ale pred prvým hvizdom by si naňho isto nikto nevsadil, aj keď za určitých priaznivých okolností má predpoklady, aby dosiahol úspechu medzi prvými. Po niekoľkých dobrých útokoch bol nútenú zmeniť taktiku. Niekoľkokrát to už vyzeralo, že bude prvým, kto zdvihne upotené ruky vo víťaznom geste nad hlavu. Škoda, súper jeho náporom odolal, preplesk však dostal pamätný. Cez obranu sa dnes nepodarilo prebiť Jitke. Jej projektilom z veľkej diaľky bezvetrie vôbec nepomohlo.
Už som sa aj začal mierne obávať, že naše dnešné pôsobenie ukončíme hneď v jeho začiatkoch na prvom balvane, ale tak nejak sa všetci unavili a mohli sme sa presunúť, čo v skutku potešilo minimálne jedného útočníka.
Naliezol som do Žlutého rákosníka 7C, čo je boulder, ktorý sa mi darilo dlho obchádzať. Avšak aj na psa príde mráz (kiežby). Jeho nemalá neatraktivita na mňa nikdy neprehovorila. Dnes bol ten deň – horúci, vypečený a dusný, kedy by ho určite bolo lepšie opäť obísť. Vyvinul som snahu o prelez.
Trošku trúfalo som v rámci rekonvalescencie začal s prstom poskakovať po lištách, až sa mu to prestalo páčiť. Budem musieť dať tomu ešte čas, predsa len ľavá ruka dostáva v Rákosníkovi celkom zabrať, a pokiaľ nebude aspoň na 90 % fit, budem radšej sedieť na striedačke.
Tréningovo som si aspoň preliezol skvostnú Ovečku 7B. Kubo už do ďalšieho zápasu nebol schopný nastúpiť, Adam do Odyseii 7B+ aj nastúpil, ale po ďalších červených ihneď aj odstúpil. Dievčatá už rozbalili diskusný krúžok a na ďalší ťah na bránu to už nevyzeralo.
Uštvaných spoluhráčov som ešte rýchlo vytiahol na Tsunami 7A/+. Pekná tiahla hranka, ktorá doposiaľ unikala mojej pozornosti.
Po preleze sa náš tím pobral do klimatizovaných kabín, zahnal smäd pivom a vrátil sa na domovský štadión eliminovať slabiny.
Oli