Po zime prichádzame ako preglejkoví valibuci, ruka sem noha tam, nedrží to tu ani tam. Človek v tom odlúčení od skaly stráca cit pre jej jemné črty. Nohy tancujú ako korčule začínajúceho krasokorčuliara a dlane len utekajú od toho, na čom by mali silno lipieť. Ani 5 stupňov nad nulou ich nepresvedčí, že to nie je v onom športe vôbec vítané.
Aktivitu zahajujeme na Hrebeni. Aďúch si rýchlo nájde viacero chříbikov menšieho vzrastu. Keďže nemá parťáčku, programom si musí prejsť sama, od jeho zrodu až po realizáciu. Raz sme ju našli aj drichmať..
S chalošmi to berieme rad za radom, až kým nás nezastavia nerozstrečované končatiny dolné. Keď nohy povolia, pre zmenu nás prekvapí oblý oplodňovák v Skinheadovi. Brúsime derieme ale to proste inde nenatrénuješ. Chříbik, na ktorý treba väčší nôž.
Prsty valibukov rýchlo odchádzajú, ešte im po zime chýba to ideálne skalné zžitie. Nevadí, presúvame sa na Pečínku, kde si každý spomenie na svoj rest. Aďka do tmy vyľadí pompéznu technickú parádičku a my sa ponaťahujeme v príjemnom stropíku s menej príjemným výlezom hneď opodiaľ.
Kubo s Ľubošom ešte pokusujú nedovarenú Štolu z minula, no nepomáha ani mádžo po lakte. Takýmto číslam by sa nebránil ani Milan Sládek a vybieleného Kuba by isto hneď zaangažoval do niektorého úspešného pantomimického predstavenia. Dnes už na Pečínke ale padajú opony.
foto: Oli, Kubo, Ľuboš
Poberáme sa, veď po tme sa chříbiky zbierajú len veľmi ťažko. Vyvenčení a poriadne zbrúsení. Zajtrajšia sofistikovaná svalovica nám pripomenie, že outdoor je konečne „in“.
Oli
Komentáre