Boulder.sk

Sedím na rozžiarenej rannej terase a ukazovák mám vo fixe v ušku šálky s kávou z chrochtačky. Na Marošovom fúze sa ligoce ranný soplík, ktorý hynie pod teplým lúčom skôr, ako sa zalízne. Cítiť vôňu Kubových párkov prepletenú s pachom Hildiných výdychov. Ach, áno. Na rozsiahlej pláni sa pasú vypelichané kone. Dodávajú tomuto miestu špecifickú atmosféru a Hilde svoj recyklovaný produkt. Všetko je jedinečné. A pritom je každé ráno rovnaké. To sa nám vo Fontáči ešte nestalo.

Mierne netypický fontáčsky skvost, krásny vysoký lištový megalit v sektore Rocher Gréau v mestečku Nemours.

Oblasť oblastí, sen každého bouldristu.. Fontainebleau. Neodolali sme ani my, a preto sme sa rozhodli stráviť minuloročný Silvester práve v mekke boulderingu. Vycestovali sme nakoniec štyria: Mišo, Majka, ja a ClimBeer zostavu doplnil Andrej.

Vždy sa povrávalo, že existuje malý Fontáč, množstvo sektorov roztrúsených medzi hrkotajúcimi serpentínami len pár kilometrov nad malým ospalým mestečkom. Obliaky, placáky, fackáče a pupky, ako ich poznáte z najslávnejšieho pieskovcového lesa. Odcudzili sa od masívnych nájazdov bouldristov z celej Európy. Nájdete tam gaštanový pokoj, lístie za ušami a každý večer hrniec plný hríbovej polievky. Ževraj niekde za Alpami, ďaleko v živelnej provensálskej krajine.

Precedená beznádej, čo okno z našich očí vytiahlo a nechalo ju skoncentrovanú zaboriť do vlhka zasneženej krajiny. Smútok páchnuci z bedákajúcich úst pri prieskumných návštevách terasy, tie dlhé dni a rýchle večery s neúmerne dobrým francúzskym vínom vzhľadom k jeho cene, to všetko muselo byť, aby sa na Fontáč jarný ťažšie zabúdalo.