Boulder.sk

Všetko nasvedčovalo tomu, že májový Fontáč nám vyjde. Ubytovanie zarezervované, hlavy nastavené, sprievodcovia oprášení, dokonca už aj splachovač mrmlal niečo ako „Au Revoir“. Avšak v jednom detaile sme to úplne nedotiahli. Zabudli sme vybaviť počasie. Stáli sme tak pred ťažkou úlohou - rozhodnúť o osude posádky deň pred plánovaným odchodom.

Ahoj Oliver, posielam ti slnečný pozdrav z teplého talianskeho regiónu Ligúria. Je to neuveriteľné, ale aj (takmer) lezci vedia skončiť v prímorskom meste s plážami, ktoré sú preplnené Talianmi a v ojedinelých prípadoch aj zahraničnými turistami. No dobre, bol by v tom čert, aby vo vzdialenosti na hod kameňom (takým menším) nebolo aspoň pár šutríkov, však to poznáš. Zubaj spomínal aj starého kamaráta Christiana C. Ale o Zubajovi neskôr.

V stredu ráno 6:45 mi mobil signalizuje SMS: „Čau, viem, že nemáš rád masovky, ale aj tak sa ťa spýtam, či by si nešiel zajtra na Melloblocco. Zatiaľ ide so mnou Miloš Nemý. Neváhaj, má byť dobré počko. Dodo" Prečítam, odložím telefón a neriešim. Aj keby som chcel ísť, treba vybaviť veľa vecí a nechce sa mi.