Boulder.sk

Boli časy, keď sme na Bore od jari do jesene trávili aj niekoľko víkendov v rade. Bezstarostne sme sa váľali na bouldermatkách pod svojimi projektmi a čakali na zlatú hodinku, kedy sa sprítomnenie a precítenie šťastných nádychov dočkalo očakávanej eskalácie. Spokojne sme bouldrovali a nikdy sa neuháňali, pretože okamihy vedia byť klzké a je treba si dobre ustrážiť, aby sa spomedzi rúk nevyšmykli. A tak sme ich po víkendoch odchytávali do zákulisných sietí duše, kde si už našli svoje pohodlie a zakúrili v kozube. Vedeli sme, že chlad srdcu nesvedčí.

Či už sa vrátite z hocijakej dovolenky - z hôr, od mora, alebo z veľkomesta, na Bor sa budete jednoducho vždy tešiť. Je to tam iné, špecificky rozprávkové. Svoju atmosféru si Bor stále úpenlivo stráži, aj keď dnes v lesoch stretnete oveľa viac ľudí, ako keď sme tam pred ôsmimi rokmi premiérovo zavítali.

Vyrážať v sobotu na obed z Bratislavy za víkendovým boulderingom na Bor sa nemusí postretnúť so všeobecným pochopením. My sme však nešli ozlomkrky naháňať čísla, nebolo pre nás prioritou nepretržite búšiť, čo nám sila, podmienka či baterky v čelovke dovolia, chceli sme ísť na Bor jednoducho vypnúť, poliezť v dresoch absolútnej pohody, či dať si šálku jesenného čaju lesom vylúhovaného.