Bol to pre mňa jeden z tých nezabudnuteľných výjazdov. S malým vreckom informácií a s neistými očakávaniami sme sa na Bor vybrali stráviť predĺžený víkend. Vrtošivá cesta naprieč českým vidiekom sa zdala nekončená. Kto by si bol vtedy pomyslel, že si na ňu časom zvyknem a že sa tých 4960 zákrut raz naučím naspamäť.
Fantastický Bor je pamätný článok. Stručný, výstižný, naivný, napísaný s eufóriou a počas mierneho vykoľajenia po návrate domov. Očividne som netáral, my sme sa na Bor skutočne vrátili.
Obrázky ožívajú dodnes a verím, že sa v poznávaní zákrut budem môcť aj naďalej zdokonaľovať.
Niekedy prídeme iba dvaja, inokedy ticho a pokoj vystrieda pozitívum kolektívneho ducha, zábava a rozmanité prístupy k riešeniu bouldrov.
Bouldering je korením lezeckého pohybu, ale to by k uživeniu pasie nestačilo. Sú to práve miesta, ktoré vďaka nemu spoznávate. Ako Bor. Miesta, kde vaše zážitky časom nadobudnú patinu skúseností.
„Osemročnica“ na Bore. Zdá sa to veľa. Pre mňa nie. Aspoň zatiaľ, kým sa vždy teším naspäť pre novú skúsenosť, pre nové prekvapenie.
Áno, občas prekvapím sám seba. Ani nie otázkou, prečo leziem niektoré bouldre ôsmykrát, ba nie je to ani odpoveďou. Prekvapuje ma tá radosť, s ktorou sa vždy postavím na vrchol balvanu a zamrmlem si krátku ódu na daný problém skôr, ako sa stihnem prekvapiť. Ôsmykrát.
Oli