Boulder.sk

Pred pätnástimi rokmi tvorilo „scénu“ pár nadšených dvadsiatnikov, dnes sa pod bouldrami stretávame naprieč generáciami – pribudlo detí, ale aj ľudí okolo päťdesiatky. Niekto dáva prednosť páperke, iný nedá dopustiť na flanelku. Jeden má sprievodcu v mobile, druhý v hlave. Dakto padá na matrace, ďalší rovno na zem. No všetkých nás spája láska k lezeniu a presvedčenie, že bouldering nie je šport, skôr spôsob, ako nazerať na život a svet okolo nás.

Dá sa vášeň vyjadriť slovami? Spolu s tromi desiatkami bouldristov a bouldristiek veríme, že áno. Lebo bouldering nie je iba „číslo s písmenom“ v denníčku. Oveľa viac je zmesou pocitov a vôní, šťastia a zúfalstva, ticha a dobrodružstva. Vtesnať to všetko do viet je výzva, no výsledok stojí za to. Prajeme vám príjemné čítanie a snívanie s otvorenými očami.

Keď bouldristi začali tento rok spomínať na sezónu, Tatry museli dostať riadnu štikútku. Najlepšie na tom je, že na tom asi nič nezmenia ani otvorené hranice. Košom však nedostali ani ostatné kúty domoviny od Sněžníka až po Turniská, kde sa okrem starých bardov čoraz častejšie objavovali aj násťročné talenty. Darmo, všade dobre, doma najlepšie. Bouldering aj tento rok písal silné príbehy, niekedy aj tie svadobné. Veď ako sa hovorí: Happiness is only real when shared. Nech vás sila v prstoch sprevádza.

Prelom rokov už tradične praje bilancovaniu, aj tentoraz sme preto oslovili vyše štyri desiatky bouldristov a bouldristiek zo Slovenska a Česka, aby si s nami zaspomínali na rok 2021. Kritériom neboli čísla ani zvučné zápisy zo svetových oblastí, ale láska k boulderingu v každej z tisícich podôb. Lebo či už hľadáme ticho alebo dobrodružstvo, stratené „ja“ či rešpekt komunity, všetci máme radi ten opojný pocit večer po, keď si naše prsty rozprávajú príbehy o láske na prvý dotyk. Rovnako ako všetci miesto spánku stý raz premýšľame nad správnou sekvenciou krokov, aby sme na druhý deň zase raz snívali s otvoreným očami. Rok 2021 bol iný, bouldering však ostal tým istým intímnym vzťahom medzi nami a balvanmi.