Pamätám si, keď Riči v roku 2010 spravil FA a potom sme to v karaváne oslavovali vareným pivom. Krásny boulder a pekné spomienky na začiatok etapy vzniku ťažších bouldrov pod Vtáčnikom. Tentokrát v hlavnej úlohe Cyril a jeho nedeľný prelez.
Tento boulder dlho ležal v zabudnutí so svietiacim statusom "Projekt", keďže vďaka svojej nie úplne silnej estetickej stránke lezcov až tak nemotivoval k prvoprelezu. Nedávno sa doň predsa len zakusol Peťo s partiou a vznikol pekný, silový a trochu aj fintivý boulder s klasou okolo 7B.
A zemi vyrašila husia koža. To nezažiješ hocikde. V lesoch pod Vtáčnikom býva tento jav nemenným pravidlom. Musí za tým byť tá atmosféra, vzrušenie a napätie z nadchádzajúceho diania. Pretože na Končitej sa stále niečo deje, aj keď výpovede andezitu akoby už starobu trikrát umocnili. Čerstvý duch zavanie sem s každým bouldristom, ten ho omladí, ale nie natoľko, aby sa pod rukami nechal príliš rozmaznávať. Charizmatický pamätník s nesmrteľným zotrvačníkom v hlavách bouldristov so zodratými prstami a nadšením mladých.
Po dlhšom čase a niekoľkých rozpoltených víkendoch sa nám konečne podarilo zabaliť naše duše do lesného balíčka na oba víkendové dni a vychutnať si andezitovú pohodu z dielne Vtáčnika so všetkým, čo k nej patrí.
Napriek tomu, že som toho vonku nabouldroval menej ako málo, dostalo sa mi cti byť pri tom, keď dvaja páni prvý raz okúsia skalu. Cítil som, že im treba sprostredkovať učenie starých majstrov z Petržalky, ktorí kedysi „držali za ruku“ mňa. A pridať aj čosi svoje.
