A začína to na Končitej

Chrumkajúc pod nohami obohacujú jesenní odpadlíci jar jednou z jej čŕt. Aj keď je zelená ešte zdržanlivá, postupne sa cez machorasty a prvé steblá trávy zbavuje spomienok na váhu bielej. Chudobné koruny stromov ukazujú ďaleko. Ich husto rastúce, štíhle a holé kmene vytvárajú množstvo dimenzií všetkými smermi. Multirozmerovosť v každom pomyslení. Konečne naspäť v lese. A s tým skvelým pocitom v prstoch.

Pod Končitou sa schádzame v naozaj nádhernom počte. Nestáva sa často, že mi na spočítanie účastníkov nestačia prsty oboch rúk. Aby tak bolo po prvýkrát, nezabúdam zarátať aj chlpatých spoločníkov s chvostami – Majlou-a, Dufyho a Feďa. Prvou tohoročnou cestou za kameňmi krstíme Klincovu novú dodávku s futbalovou minulosťou. Expresný prostriedok, kde dokáže víťaziť esencia vonného stromčeka aj napriek obedom v znamení konzervovaného segedínu. Kto pozná menovaný gurmánsky špeciál a Klinca, iste bude onú devízu vozidla vychvaľovať do nebies.

Myslím, že na Slovensku vyrastá kvet, ktorý sa chodieva už čoraz intenzívnejšie polievať. Z Končitej sa stáva oblasť nadregionálneho významu. Pribúda viac očistených balvanov, viac ľudí dobrých úmyslov a ubúda deštrukčných zásahov, ktoré som spomínal v minulom článku. Kamene si pýtajú ešte poriadne obliezť a oblasť si pýta viac článkov a viac diskusií, nech má Slovensko na boulder-mape prvé vyšúchané miesto.

Stúpanie okolo kameňa „Krokodíl“ je viac ako kochaním. Je to akumulácia pomalého cedenia chvíľ cez úzke hrdlo fľaše času. Smäd s tým súvisiaci. Pozdrav čakaniam a vítanie nových očakávaní. Nemám deti ale je to určite pocit podobný tomu, keď sa vám večer vrátia zdravé domov. Áno, tento príchod je návratom a Končitá našim domovom. Začalo to..

Oli.

Pridaj komentár