Ďalší kúsok Ostašu

Po skomplikovanom plánovaní dovolenky nám ostala už len možnosť starého auta a predĺženého víkendu. Tých tristo kilometrov do Ostašu zvládne. Pre Jitku návšteva to niekoľká, pre mňa premiéra.

Očakávane štartujeme o hodinu neskôr, ako sme plánovali, a do Hotela na Mýtě dorážame po piatej. Keďže som kvázi marod a majú výbornú kuchyňu, zvolili sme komfortnejšie ubytko ako na novej Thermarestke a spacáku, v ktorom by mi bola zima.

Pri takto včasnom príchode nezaháľame a poď ho na bouldre. Jitka mi ukazuje prvé skvosty lesa, prechádzame sektory A a B. Prehliadka končí pri Veľkom strecháči v Céčku. Nad pasekou vo mne kruhy v cestách vzbudzujú hrôzu a som rád, že sme zbalili Ocúna a nie lano.

Slnko už zachádza a posledné lúče si užívame trápením prstov na Hnojníkovi. Keď sa už po piaty raz pýtam Jitky, či som do niečoho nestúpil alebo niekam nenamočil bouldermatku, prichádzam na pravý význam mena tohto kameňa (a dúfam, že som do ničoho nestúpil, prípadne do ničoho nenamočil bouldermatku). Jitka si hneď prelieza svoj restík z minula za 6A a ja skúšam pravú variantu za 6A+, ktorej riešenie nachádzam asi v obtiažnosti 7C. Nakoniec sa darí aj mne.

Ráno, teda tesne pred obedom, pokladáme Ocúna na mravenisku pod kameň vyššie – na Bazéne. Rozliezame sa na krátkych líniách so statočnými výlezmi. Pokúšame sa aj krokovať Pravého za 7A na ľavom boku Bazénu. Pre zlé chyty a ešte horšie stupy to ale obaja balíme.

Presúvame sa na Malý strecháč úctyhodných to rozmerov a poškuľujeme po Rampe za 6C, ktorá nám bola vrelo odporúčaná. Vyzerá to neťažko, ktovieaký výlez, no jedna bouldermatka a jeden spotter sú na pováženie. Idem do toho a preliezam, takže skákať nebolo treba. Jitku presviedčam, že výlez je malina oproti tým minulým, aj keď 4,5 metra vysoko. Dostáva sa až po výlez, no hlava bráni tomu, čo si telo žiada, a Jitkin let úspešne korigujem na Ocúna. Skúšam aj U-rampu v bájnej sedmičkovej obtiažnosti francúzskej bouldrovej stupnice, no na riešenie tentokrát neprichádzam.

Keďže sa Jitke hore strecháčom už nechce, nastal čas nájsť si nejaké radovánky, pri ktorých sa usídlime na zvyšok dňa. Ako na tanieri ich ponúka ďalší kameň za rohom – Spadlá věž. Po mne tu poškuľuje parádna strecha a v nej zavesený Mordor 7B, sprievodca spomína niečo o sile, ktorej veľa nemám, a odlamujúcom sa chyte, ktorý už zrejme niekto odkmasol. Jitku zas láka dlhý traverz Schmeergel za 6B+. Krásna to línia, plná zakladaní päty a asi 13 krokmi po príjemných chytoch.

Mordor ma ničí absenciou stupov okrem veľkej police, z ktorej sa štartuje. Nasleduje vzpriečenie nohy a ide sa do stiskov po hrane, pridržanie oblého chytu pravou a skokom do veľkého madla. Madlo ako tak triafam, skočiť sa to dá, no udržať swing je problém. Musím sa už tiež konečne prestať bicyklovať a okresať nožičky na dvojkilové paličky.

Jitkin progres v Schmeergelovi pokračuje zaujímavo, poväčšine hľadáme stup pod hranou, ktorý nevidieť a ktorý ma vždy prekvapí inou variantou prelezu. Vytrvalostný boulder ale žmýka z predlaktí, čo v nich ešte ostalo. Obaja zničení pokusmi za hranicou našej komfortnej zóny vydávame sa domov.

V sobotu si dávame oddychový výlet do krásneho Adršpachu, kde obdivujeme neskutočné výkony priekopníkov lezenia, nezamádžované neviditeľné chyty, dva kruhy na 40 metrov a na pocit drolivý pieskovec ešte šmykľavejšieho charakteru.

Nakoniec nás konečne zastihol ohlasovaný lejak, tak si dávame v miestnom hostinci pod zub mieste špeciality. Ďalší plán je jasný, veríme v suché kamene a ideme ešte postískať naše ostašovské projekty. Ja dynamo spod stropu neprelúskam, no Jitku presvedčím, že odvčera je silnejšia a že aj chyty sú dnes väčšie, aj keď trochu mokré. Nakoniec Schmeergel vo veľkom štýle prelieza aj za obecenstva kolegu zo Slovenska, ktorý bojoval s partiou na líniách Malého strecháča.

Ešte nám zostáva trochu času, ktorý investujeme do ďalšieho tajného tipu – Abstinenční Středa za 6C+. Boulder končí len v madle, no minidierka a lištička naše pútka, šľachy a tejpovacie techniky preverili. Nakoniec sa mi tento famózny kvak darí preliezť a prsty utrápené sa už radujú ceste do perín.

Posledný deň sa ešte prejdeme skalným mestom Ostašu a na záver si ešte prikladáme pár bouldrov v sektore C. Rozlez na platničke asi s najlepším trením, aké som kedy zažil, doplňujeme Oblou hranou 6B o kameň vedľa. Stupy tu nikto do kameňa nevťukol, tak Jitke zdôrazňujem dôležitosť vykozenia aspoň v tom jedinom vysokom.

Nakoniec si dávam ešte krásny highball „Za zády jasan“ za 6B+, ktorý odporúčam každému, koho neparalyzuje strach z výšky.

Adam

Komentáre

  1. Abstinenčnú stredu kvakom nazývať! To si vyprosím, Adam Váš!
    Andrea K.

Pridaj komentár