Film Boulder Fest alebo názov, pod ktorým je akcia verejne známa. Resp. predchádzajúce roky tak vždy vystupovala. Náš posledný víkend bol trošku iný. Bol ako FBF a je naozaj veľa možností, ktoré možno za iniciálky skryť. Snáď najlepšie to vystihol Švarcík, keď v článku pozýval na „Fajnovej Bouldrovej Flám“.
foto: Oli
foto: Oli
Ochudobnením o prezentáciu bouldrových filmov a fotiek sa síce výrazne potlačil kultúrny charakter akcie, no strata bola čiastočne dobehnuteľná pri večernom posedení pri pivku.
foto: Oli
Zmena zasiahla i vedenie kempu. Už nieto starostlivej Mamakami, ktorá na osadenstvo vždy rada policajtov zavolala. Jej dobrosrdečnosť sa aj napriek povrchnej nespokojnosti v tvári vždy prejavila v rozmaznávajúcej ponuke čerstvého ranného pečiva. O tom sme mohli teraz len snívať a rannou kávou potešiť konkurenciu. Najväčšia pozitívna zmena prebehla asi pod pultom. Ostrieľané sudy Eggenberga konečne nahradilo Plzeňské zlato.
foto: Oli
foto: Oli
Oklieštená bola tento rok aj naša posádka. Od sólo cesty ma zachránila iba Jitka s Jožkom. Okolnosti niekedy veľa koliek pozhadzujú.
foto: Oli
Piatkový príchod bol tichý. Z auta po otvorení dverí po vzore rokov minulých žiadna fľaška nevypadla. Absentujúci projektor sa postaral o absolútny pokoj v kempe a nebolo s kým socializovať. FBF tu okrem predstáv dnes nenechalo žiadne stopy. Líhame pod jasné nebo zabalení v nočnom chlade.
foto: Oli
foto: Oli
Loučovice – sektor Pod Priehradou
Dopoludňajšie sobotné ráno už komorný dupot skupinky účastníkov FBF 2012 roztriasol atómy zelených kobercov šumavskej žulovej obývačky. Upratovacia čata zhodila z kamenných dizajnérskych skvostov prebytočnú zeleň a následnou aktivitou vymaľovala tmavé telá do bieleho odlesku. Ujal sa nás tunajší guru Švarcík, aby svoju starostlivosť doložil dvojdňovým sprievodným programom po relatívne nových loučovických sektoroch.
foto: Oli
foto: Oli
Charakter bouldrov v sektore Pod priehradou je bezpochýb veľmi podobný Luču. Zbehlý šumavan si pod tým predstaví oblé hrany, položené platne, či chyty a stupy ako objekt večného hľadania. Nie je tomu úplne tak. Presná podobnosť je vyvrátená práve skvostami, ktoré sú tvarovo aj chytovo niekde inde.
foto: Oli
Triple 7B, Poskok 6B+, Čerstvě zvadlé 6C, Dej fant 6C+ sú krásky na zaplakanie. Až prehnane nádherný je balvan s bouldrom 8V za 6C, ktorý jednoznačne patrí na obálku (zatiaľ) neexistujúceho knižného sprievodcu Loučovíc. Pohybové zavďačenie vie podarovať i boulder 9V 7B+ (snáď cca 7A).
foto: Oli
Bouldre sú nepravidelne rozhodené na svahoch a tiahlom hrebeni. Často vás čaká i menšia pochôdzka. Koncentrácia balvanov známa z Luču je Pod priehradou značne redšia.
Za šera blížiacej sa jesene nám Peťo ešte ukazuje projektový potenciál sektoru. Nádherná platňa hneď nad hlavnou cestou by vyťažila pot aj z čela levitujúcich bouldristov. Ale asi bola na jej chyty iba priveľká tma.
Aktuálna prohibícia v českých pohostinstvách možno udržala seriózny charakter večera. Neroztancoval sa nikto, organizátori však sľubujú, že budúci rok sa zmení lokál. Akcia sa z kempu pri Lipne presunie priamo do niektorej z hlučných Loučovických krčiem, kde obratné dídžejské prsty nie sú raritou.
foto: Oli
Vyšší Brod
Neisté sobotňajšie počasie sa pri nedeľnom azúre zdalo byť len neuveriteľnou minulosťou. Švarcík sa opäť chopil ukazovátka a vzal svoju skupinku na exkurziu za bouldrami do Vyššího Brodu.
Oblasť prírodne nadväzujúca na Loučovické sektory, možno ju považovať aj za jeden z nich. Kamene sú rozváľané na kopci ležiacom nad mestečkom Vyšší Brod, vzdialeným iba 6 km od Loučovíc. Najviac bouldrov sa drží vrcholu a jeho zvažujúcich svahov.
foto: Oli
Zoznamovaním s peknými rozliezacími problémami na otvorenom vrchole nám Peťo predstavuje genézu oblasti. Najkrajšou je pre mňa pri boulderingu nekonečná rozmanitosť bouldrov, ich jedinečnosť a radosť zo vzájomného poznania. Vždy ma to napadne, keď zočím tvar, ktorý by som nečakal alebo pleskem po chyte, aký som ešte nedržal.
foto: Jožko Kordoš
Fascinácia kameňom nedovidí svojich hraníc. A to ani po tom, čo ste si povedali, že už vás nič nemôže prekvapiť. Tajomné vhĺbenia, misky, tvár panenky Márie… No povedzte, čakali by ste v 5Ačkach toľkú posvätnosť?
foto: Oli
Z vrcholu sa presúvame k mohutnému Titanicu a balvanom v jeho okolí. Bouldrovou mekkou Vyšší Brod asi nikdy nebude, predsa len, bouldrov tu nie je veľa a väčšina ľudí zájde skôr do bohatších Loučovíc. Sám pán Mach Rozvinutý o tom presvedčuje. Obalil i fešné línie, ktoré sa pri tunajšej bouldrovej periodicite asi nestíhajú obliezať.
foto: Oli
Pred odchodom domov zájdeme trochu pookriať nad „Rubikovou kostkou“. Prístup od auta je mimoriadne atraktívny, nemenej samotný kameň, vysedávajúci na rovinke pri zurčiacom potoku. V mantloch oderieme aj posledné zbytky kože z úbohých členkov a s pokročilou hodinou odfujazdíme za domovom.
foto: Jožko Kordoš
3 hodiny do Bratislavy sú dosť na uhľadenie dojmov, postačia ku skroteniu divokých obrazov a k uloženiu zážitkov na príslušnú poličku. Stihnem presvedčiť aj svoju nedočkavosť, že môže začať pracovať na termíne FBF 2013? Uvidíme.
Oli
Komentáre