„Je piatok večer 10.septembra 2010 a do kempu Modřín prichádzajú posledné autá. Tie dve modré krabice, ktoré vidíte za mojim chrbtom ukrývajú 14-člennú posádku cezpoľných. Po prvých plechovkách vypadáva z dodávky aj prvý kus, ako inak – hlučný a strapatý. Slovák. V kempe bol doteraz kľud, boh vie, ako túto zmenu privíta opodiaľ spiaci český romantik s mohutným tátošom.. Piatková nesúťažná projekcia sa tento rok očividne nekoná a tak v tom šere v diaľke môžeme zahliadnuť ako je slovenská posádka nútená zájsť hneď do krčmy. Vchádzajú, jeden po druhom, niekedy aj dvaja naraz. Nahliadnime cez okno. Aha, Mamakami si myslí, že to tá prišlá skupina len tu z lodenice od vesla dobehla, a tak im zdôrazňuje zatvárací čas. 15 minút nie je veľa, pozrime sa, niektorí berú aj po dve pivá, iní zase pražia sopliakov na kvantá hneď pri bare. Fu. Nuž, vrátime sa s kamerou neskôr..
Je asi hodina od prvého vstupu. Dozvedeli sme sa, že organizátor ozrejmil Mamakami, odkiaľ vanie, že kajakári už dávno spia a že to tu kolektív za festivalom prišiel. Otváracie hodiny sa tak naťahujú, stoly plné, nie je do čoho čapovať.. Musím si ísť overiť, či sme tu so štábom správne.
Nuž, je to naozaj tak. Zajtra by sa malo športovať, konkrétne teda bouldrovať. Čo je to za hluk? No teda, Mamakami upozorňuje chalanov, že tá trampolína je dimenzovaná pre nižšie vekové kategórie. Jeden sa zamotal do siete, švaclo ho z odrazovej plochy a prehlo cez kovovú hranu. Vyslobodzuje sa a už tiahnu k stanom. Motorkár spí. Prvý večer za nami.
7:00. Ale tak to bolo naivné. Všade ticho a hmla. Skúsime to neskôr.
8:30 Nejaký pohyb v dodávke. Nič podstatné, môžeme to zatiaľ vypnúť.
10:00 Počuť zipsy na stanoch. Už vidno prvé postavy. Hm, počkaj, sú to tí istí? Jasné sú, to poznať podľa oblečenia.
Prestrihom sa nám na obed darí dostať do loučovického lesa, kde sa má konať dáke to popoliezanie na balvanoch z drsnej žuly. Naša skupina sa rozkladá v sektore Akrobat a rozliezajú sa na bouldroch, ktoré, ako vravia, patria už medzi tradičné záležitosti. Ten s najvýraznejším úsmevom sa pobral hneď pod Concorda resty naháňať. Asi mu to nejde úplne podľa predstáv. Pridajte si hlas, možno budete v pozadí počuť občasný sled zvieracích zvukov. Moment. Nie nie, to je pes.
Počasie je krásne, teplota dobrá ale s trením začínajú lezci sympatizovať predovšetkým podvečer. Ono, šport je to naozaj krásny ale isto ukrutne náročný. Veď posúďte sami z týchto detailných záberov. Vidíme snažiace sa tváre, zatínajúce prsty, odreté končatiny nielen z trampolíny. Rozptýlený magnéziový prášok dokresľuje čaro chvíľ, ktoré bouldristi trávia v prírode na kameňoch. Pekné obrazy, akási harmónia z nich vyžaruje.
Je sobota podvečer a v kempe sa schyľuje k projekcii súťažných videí. Sami vidíte, že atmosféra je tu veľmi rodinná, zišlo sa snáď aj cez 60 ľudí. Mamakami s posilami už vytáčajú joysticky na výčapoch, nešťastník Eggenberg tečie prúdom.
Tak už tu máme slávnostné vyhlásenie, videli sme 5 súťažných filmov. Cenu za najlepší si preberá slovenská výprava, krásne umiestnenia dosahuje aj s fotkami. Večer hneď naberá na obrátkach, v rukách víťazov a ich spoločníkov vidieť jabĺčka. Prosím ťa, trošku to priblíž, nech aj diváci vidia, že po týchto jabĺčkach ohryzky neostávajú.
Je okolo 23tej, práve sme vo festivalovom šenku. Musím kričať, je tu hluk, nakoľko zábava pulzuje. Českí kolegovia vyťahujú španielku, no skladieb, čo sa obmieňa nie je veľa. Myslím, že práve táto bude tá predošlá. Nikoho sa nám nedarí zohnať na rozhovor, aby nám zdelil bezprostredné dojmy. Niečo sme síce nahrali s chlapcom, čo stále posedáva sám vonku pri stole ale nie je ho dobre počuť a náš kameraman si myslí, že to nepôjde ani dodatočne odčítať z pier.
Posunuli sme sa asi o dve hodiny neskôr rovno do stanového mestečka slovenskej výpravy. Musíme stíšiť zvuk, keďže ten s odretou nohou z trampolíny nám pri svojich prejavoch strašne rezonuje. Za nami vidíte tri postavy s rozštvorčekovanými telesnými partiami ako odhodili oblečenie a bežia sa schladiť do nádrže. Teplota vzduchu je nízka o vode nepochybujúc. Veru, už aj idú naspäť a ako pozerám, v prípade pánov nám už na tieto zábery ani nebude treba toľko štvorčekov. Motorkár nespí.
Motorkár odvedľa nemôže spať, obuje si svoje ťažké topánky a rezajúc vzduch pretekárskym pyžamom si prichádza povedať svoje. Želal si, aby boli tieto zábery vystrihnuté a my samozrejme musíme jeho snahu o udržanie si rešpektu pred svojim deťmi tolerovať. Jaj, tu ste mohli zazrieť ako nám cez záber niekto prebehol. Posvieť naňho, prosím. Čo to tam kričí na ten trávnik?
V tejto, zjavne konečnej, fáze večera sa s Vami pomaly rozlúčime. Zajtrajším dňom nám končí rušný víkend, kto ponáhľa ide domov, kto nie, opäť sa preplieska cez nejeden balvan nad dedinkou Loučovice. Boli sme svedkami skvelej udalosti a skvelé udalosti zväčša naakumulujú aj veľa skvelých ľudí. Nebolo to ináč ani tento rok na Šumave, videli sme zárodky zážitkov, ktoré môžu byť večné, ak správne dorastú. Dúfam, že sme Vás namotivovali a budúci rok nám na záberoch nebudete chýbať. Dovidenia, milí diváci.
A neprepínajte!“
Oli.