Životná misia pred takmer šiestimi mesiacmi zaklopala aj u nás. Nebudem klamať, zmenilo sa veľa, vlastne takmer všetko. Čas sa výrazne scvrkol a lezecká túžba sa ešte zvýraznila. Človek musí byť stále v strehu. Poľuje na diery v čase, no zároveň sa tu snaží byť v plnom nasadení pre svoju rodinu. Stravu pre vlastné ego už pozorne prerozdeľuje medzi drobca a jeho starostlivú maminu.
Bouldering sa z nášho života nevytratil. Ako by aj. Najväčšie rozdiely badám v intenzite radosti z každej drobnosti, z každej príležitosti obuť si lezečky a podhodiť aspoň malý pamlsok svojej maličkosti. Lezenie nie je prioritou, je radosťou, keď sa podarí.
Budeme sa tešiť, ak sa nám podarí užívať si v trojici stále viac spoločných chvíľ pri tom, čo nás napĺňalo aj pred nadobudnutím nového titulu „Rodina“. Lebo sedieť spolu na matraci a vidieť nášho aktívneho šibala šťastného je naozaj pekný pocit.
Na Ostaši sme neboli nejaký ten rok. Na naše pomery vlastne dosť dlho. Bolo krásne pripomenúť si čaro onej stolovej hory. Síce sme nemohli ostať do západu slnka, kedy je na Ostaši najkrajšie, ale pre nás tam teraz bolo nádherne hocikedy.
Náš prvý niekoľkodňový výjazd za bouldrami v trojici máme za sebou. Uplynul rovnako rýchlo, ako keď sme po ostašských bouldroch behali vo dvojici cez víkendy. Prsty som si síce nezodral ako vtedy, ale dopriali sme si niekoľko rýchlych lekcií efektívneho boulderingu s prihliadnutím na ušetrenie energie pre rodičovské povinnosti.
Zrazu vieme stihnúť viac. Zahrať sa s Lejčom, uspať ho, aj byť stále pri ňom. Medzitým si ten druhý zalezie, dobije batérie a má chvíľu pre vstrebanie úžasnej príležitosti v nádhernom prostredí.
Byť otcom je mimoriadne výchovné. Skutočný život totiž začína po narodení dieťaťa. Zatiaľ čo sa vo vás formuje jeho vzor, vy sa konečne poriadne spoznávate. Už viete oprášiť svoje ramená od zbytočností a naučiť sa pedantnejšie mieriť na svoje ciele. Všetko ma oveľa väčšie čaro, nevynímajúc odlesk prítomnosti.
Pri širšom spektre povinností naberá riešenie každého bouldrového problému minimálne o stupeň na obťažnosti. Tatko bouldrista nemusí byť diagnóza, ale príležitosť, ako byť skutočne hrdý aj sám na seba.
Oli
Komentáre