Riči, veď daj ešte jeden. Keď chvíľu zotrváme, mesiac obehne kopec a hneď bude aj viac svetla. Skús trošku natočiť pravú ruku, ale nezabudni, že musíš najprv ťažisko preniesť na ľavú nohu. Teraz to dáš. A prinajhoršom trochu odpočinieš, Milan ti vymasíruje lýtko a s prehľadom to tam pošleš ďalším pokusom. A keď bude najhoršie, predstav si, že zajtra ti to letí a ty jednoducho musíš.
Nevadí, šmyklo ti, to sa stáva. Aspoň si sa zahrial. Konečne na tie lišty aspoň nesvieti slnko. Spomeň si, ako sme naň nadávali. Veď tá kľúčová lišta má s trením spoločné maximálne výhovorky. A že ich už dnes nepadlo málo. Nakoniec, ako zakaždým. Možno, keď raz nepekne zosilnieme, zmeníme rétoriku. Zatiaľ si musíme vystačiť.
Výhodou dlhých bouldrov je, že existuje predpoklad dobrej lezenice. Ak teda nepadneš v prvých krokoch, nejaké metre spoľahlivo nabeháš. Ako ty. Lebo padnúť niekoľkokrát v predposlednom kroku je zárukou telesnej satisfakcie.
Parádna atmosféra. Lampy svietia, mesiac tiež. Ochladilo sa. Vo vzduchu číha prelezový škriatok. Neexistuje však záruka, že práve teraz bude štedrý.
Všetci to vieme. Za týchto okolností je pomer úspechu k prehre 50:50. To nie je zlé. Motyka zvykne pri boulderingu strieľať častejšie, ako sme zvyknutí. Bouldering je nevyspytateľný. Preto v nás drieme odhodlaný duch. Odhodlaný spottovať aj pri ďalšom pokuse. Sme tu. Pri oboch možných koncoch ďalšieho pokusu.
Kamoško, už treba siahnuť na dno. Tento pokus bude rozhodujúci. Ale pamätaj. Ak aj to lietadlo naozaj zajtra letí, niekedy je krajšie ho zmeškať.
Oli
Komentáre