Boulder.sk

Nie, to nie je preklep. Skutočne píšem o mojich naj bouldroch z roku 2019 až v decembri. Aj by som sa chcel tváriť, že dobré veci potrebujú dozrieť, ale bol som iba lenivý. Štyridsaťjedna dní na skalách, štyridsaťjedna dní potenia, mrznutia a pádov, no najmä štyridsaťjedna dní čistej radosti.

Bouldering v Malých Karpatoch prežíva svoj novodobý „boom“. Treba priznať, že tento vzrast nespôsobil prirodzene zvýšený záujem o naše lokálne spoty, za jeho akceleráciou totiž stojí stávajúca korona kríza. V našich lesoch tak bouldrujú aj tí, ktorí by za bežných okolností bouldrovali za hranicami alebo vo vnútri.

Po dvoch týždňoch zábaviek na karpatských kamienkoch som bol síce už dosť aklimatizovaný, ale postupne som začal strácať perspektívu. Klasa toho, čo som za tie dva týždne liezol, bola na papieri približne rovnaká, pocitovo ale lietala. Potreboval som nejaké ukotvenie do reality. Ale aké?

Rozhodnutie skompletizovať najťažšie vylezené karpatské bouldre bola na začiatku len splašená recesistická myšlienka. Ako to už ale s takýmito myšlienkami býva, predrala sa čoskoro z periférie mysle najprv do centra záujmu, a postupne do nekľudných snov až nočných môr.