Po vydarenej minuloročnej rodinnej premiére a neskutočne krásnom októbrovom počasí, ktoré nás takmer celý pobyt vo Fontáči sprevádzalo, sme tento rok pochopiteľne naklusali s očakávaniami dobre odchovanými na posledných skúsenostiach.
Fontáč, samozrejme, nesklamal ani počas tohtoročných troch týždňov, zato počasie si minulý rok príliš za vzor nevzalo. Boli dni, kedy rozhodne zaprialo, ale v celkovom hodnotení prevažovali tie upršané, prípadne zamračené s vlhkou skalou, či dokonca slnečné s vlhkou skalou.
Rozhodne to však malo aj svoje plusy. V Barbizone sme objavili dobrú krepériu s fajnovým detským kútikom a o čo sú tie usmoklené dni dlhšie, o to viac vám deti rastú pred očami. Za tri týždne naozaj podrástli.
Tragické to ale s lezením rozhodne nebolo. Najdlhšie restday-e trvali možno dva a pol dňa. Situácia sa komplikovala iba našimi slnečnými spomienkami a ešte slnečnejšími očakávaniami.
Nakoniec nám bolo dobre vždy, keď sa jednoducho dalo liezť. Príliš nás netrápilo koľko a za koľko, hlavné bolo stráviť deň na skalách v pohode a bez zvracania, ktoré občas vedelo medzi juniormi zamiešať karty.
O čo menej sme toho tento rok naliezli (až na Dexa), o to viac sa budeme k spomienkam na Fontáč 2019 vracať prostredníctvom detí. „Ozaj synko, ty keď si mal 20 mesiacov, bol si už druhýkrát vo Fontáči.“
Denníčky sa nepretrhli (až na ten Dexov), prsty sa mi stihli akurát tak dobre zahojiť, no napriek tomu sme Fontáč trávili radi.
Vždy sme predsa vedeli, že ten deň príde a my znovu na niektorom námestíčku rozložíme deky a pustíme sa naplno do zdieľania rodinnej pohody presne tam, kde to máme tak radi.
Text: Oli
Foto: Adam, Oli
Komentáre