Sobotný nočný spoj
Partia nadšencov, dokonca aj s jednou zástupkyňou nežného pohlavia. To sa proste v týchto mrazivých teplotách nevidí každý zimný výjazd. Ohník ale dokáže hotové zázraky, roztopí aj najväčšiu zmrzlinu, zahreje skrehnutú dušu, a čo je najdôležitejšie, dokáže vyvolať a udržať príjemnú atmosféru počas celého dňa, ba možno namotať dievča na bouldering v mínusových teplotách (aj Aďa sa už teší).
Keďže nám výlezy bouldrov dnes ostali pod snehom, tábor rozkladáme na námestí v sektore Pop a Kliešť. Previsnutá Popová stienka nás opäť nesklame.
Okrem už klasických povinných jázd Soho, Primitív a Balada pro banditu, sa všetci pustia aj do pekných Chrumiek. Oblému výlezu však námraza a čiastočky snehu vôbec nepridávajú, a tak hlavne Erikove snahy ostávajú neuzatvorené.
Ja sa medzičasom pasujem s peknou a výživnou linkou Pán Boh zaplať. Pomerne dlho mi trvá, kým sa opäť naučím robiť kľúčový krok do lišty hneď na začiatku bouldra, no po klobáske tento fešný kúsok preliezam.
Kačka sa nevzdáva a vytrvalo atakuje Soho a Pop zo stoja, no nepomáha ani energia z mangalice. Darmo, previsnutý profil dáva ženskej ekvilibristike zabrať a dožaduje sa veľkej sily tela a prstov.
Chalani si z posledného výjazdu nechali rozpracovaného Neurotika. Tesne pred zotmením ma opúšťajú „veď len na pár pokusov“. Lištová šmakocinka sa v poslednej dobe teší zvýšenému záujmu.
Ja si sadám pod Soho s túžbou preliezť nové prepojenie do Balady. Úvodné dynamo veru nie je med lízať, a keď ho spravím, padám v ťažšom kroku z Balady. S tmou na chrbte si pri ohni roztápam zmrznuté nohy a keby mi do očí nenafúkalo dym z ohňa, niekto by si mohol myslieť, že mi slzia oči od samého dojatia plynúceho z čara onej sympatickej chvíle.
Sólo romantiku naruší až príchod ostatných (nateraz z neúspešného ťaženia) a vytvoria super prelezovú atmosféru za sprievodu lúčov z čeloviek. Všetko klaplo dokonale a projekt sa mi darí uzavrieť. Vzniká Nočný spoj, čoby dnešný transport domov. Tuším som z neho zabudol vystúpiť.
Oli
V trojici na Chtelnici aka nedeľná neuróza
Po veľkom sobotnom úspechu mangalicovej klobásky sme opäť zavítali do Chtelnice.
Síce nie som čistokrvný bouldrista, no napriek tomu ma udivuje, aká parádna oblasť bola celý ten čas ukrytá tak blízko pri Bratislave. Touto cestou patrí veľká vďaka čističom a všetkým, čo prispeli a prispievajú k rozvoju tejto oblasti.
Session začíname hneď na začiatku pod veľkým previsom založením ohňa a rozliezaním sa v 6A-čku a následne 6B-čku a Plácačke.
Investovali sme niekoľko pokusov aj do vizuálne atraktívneho Morfia, bouldrík sme však moc nepochopili, navyše mal značnú silovú prevahu.
Síce sa nám od ohňa moc nechcelo, ale presunuli sme sa pod Neurotika. Myslím, že po nedeľnej návšteve som naplno precítil, čo chcel autor povedať názvom tohto skvostu.
Obrovskou výhodou tohto bouldra je, že chlebík sa tu láme v podstate hneď na začiatku. Pôvodný plán „dáme do toho pár pokusov“ sa nejak zvrhol do niekoľkohodinového obliehania. Rozmŕzanie, kefovačka, ladenie, hobľovanie, padanie, zamrznuté nohy. A to všetko na striedačku a znova a znova. Ku koncu za slušného sneženia a svitu čeloviek.
Nikdy som nemyslel, že jeden jednoduchý pohyb je možné tak detailne rozanalyzovať do najmenšieho detailu. „Panvu má o 15 cm bližšie“ „Ostrejší uhol v lakti“ „Počkaj chvíľu, lišta je prepotená.“
Mne osobne dosť pomohol fakt, že sme to skúšali 3 rôzni lezci, s rôznymi silnými a slabými stránkami. Dvakrát sa mi dokonca podarilo spadnúť z bočáku hore, z chytu, z ktorého sa už nepadá. Teda aspoň to som si myslel.
Odhodlanie bolo silné, padlo niekoľko „už naozaj posledných pokusov“ :) Priznám sa, aj som si do Neurotika kopol, našťastie nie špičkou :)
Frustrujúcejšie ako padnúť zhora však je, keď už človek následne nedokáže urobiť ani tie kroky pod tým.
Až cestou domov oceňujem fakt, že som sa dostal o 2 kroky ďalej ako minule. Nevadí, boulder neodíde, a ja sa vrátim silnejší a odhodlanejší :)
Najdôležitejšie aj tak je, že sme strávili pekný deň v prírode, zapučili sme si a bola bohovská sranda.
Erik
Komentáre