Stáva sa v Hartensteine

Stáva sa v Hartensteine

Stáva sa všeličo. Niekedy vás to ani nenapadne. Pri sŕkaní levického cabernetu jednoducho uchopíte do rúk organizáciu zajtrajšieho výletu. Začnete snívať, predsa len trošku skôr ako vám realita vyloží všetky karty, a ráno sa tam s mierne treskúcou hlavou proste vyberiete. Na miesto, kam vás večerné chute vyslali. Do chladných previsov nad Hartensteinom.

Sivý svet Hartensteinu

Sivý svet Hartensteinu

Ponurý nadpis s temným podtextom je v skutočnosti nádherné miesto vyfarbené rulou jemnej a tmavej pleti. Táto rasa je hrozne fasa, prst bieleho lezca pri jej hladení vyníma sa. Obliny na miliontú vás v predklone vždy privítajú, aby dážď a silné slnko k pohybu vášmu nepustili. Svet na každý deň, poviete si, a už valíte línia nelínia.

Hartenstein

Hartenstein

„Postavím si hrad v údolí. Aj keď tým zjavne vyvolám otázky dotýkajúce sa jeho strategickej polohy, aspoň to nebudem mať na ceste z bouldrov do kopca. A až sa ráno prebudím, vo svahu nad hradom uvidím z okna svojej komnaty ďalšieho skalného mužíka. Ako odkaz pochopenia. Možno sa tak časom vytratia aj všetky otázky.“ (záznam z hradnej kroniky, 12. stor.)

Kraj ako to víno

Kraj ako to víno

Pred miliónmi rokov sa tu odohrával nekompromisný súboj rieky a pohoria. Tečúci tok prehrýzol horskú bariéru a začal sa zarezávať do pevných vyvretých hornín ako píla do dreva. Stáli tu proti sebe dva elementy neuveriteľnej sily. Uznali, že v tejto vojne niet víťaza a zvykli si na spolužitie. Vzniklo hlboké riečne údolie so skalnými úpätiami. A potom prišiel človek.