Ruku na srdce, kto proste raz za čas neminie kľúčovú odbočku? To sa stáva. Pol hodina nadčas a ste zase v správnych koľajniciach.
foto: Aďka
Na ceste z Bratislavy do Kremsu človek nejedenkrát zočí Dunaj. Obrovské množstvo očného kontaktu. Niekedy je to ako so spermiami. Čo by len jedna vajíčko navštívi, len jedna myšlienka vychádzajúca z dunajskej vody k vedomiu môjmu dorazí. Stane sa, že to človeku so šerom v hlave hneď nezapne. Že cestovať údolím Dunaja po predošlých povodňových patáliách nemusí byť hociktorú nedeľu vždy najšťastnejším riešením.
Ani pieskové mantinely, ani luhy zaliate, to až tá kývajúca kačica na krajnici preberie ma z nánosov červeného vína. Vynútená obchádzka.
foto: Oli
V Kremse nás víta preškrtnutá tabuľa informujúca o smeroch, kadiaľ naše cesty isto nepovedú. Kde som to len hlavu nechal v to tých časoch vodnatých?
Nastal čas spoznať tunajší hornatý vidiek. V rýchlom slede hojdajúcej cesty míňame atraktívne dedinky dolného Rakúska. Tu a tam sa mihne niekto v kroji ako si cestu pomedzi ovce krojí. O tretej sme pri skalách. Síce je to čas, kedy sa už zväčša chystáme na druhý lezecký polčas, stane sa, že na dobré polezeníčko musí niekedy stačiť aj jeden.
foto: Oli
Rozliezame sa v zahrievacej previsnutej stienke Aufwärmwandlu a madlové publikum aplausom častým podporuje nás v nekonečných traverzoch. V hlave mi už vyzváňa očakávaný hosť. Ihneď utekám skontrolovať mohutný tiahly previs v Steinerner saal, či dnes bude ten deň, keď vpustím cudzinca do života svojho.
foto: Oli
INRI 7C je úplne parádna línia vedúca serióznym dachom s jedným kľúčovým prepadom, ktorému predchádza veľká rozpažka. Na zlé chyty INRI netrpí, menší vytrvalci budú mať okrem kľúčového kroku problémy asi iného charakteru. Stále mám v pamäti, ako mi to sobotné vínko šmakovalo pri myšlienkach na tento skvost.
foto: Oli
Pretečené miesta na Aufwärmwalde oprávnene škriabali moju neistotu. Márne hľadám aspoň jeden INRIho suchý chyt. Stane sa, že vám niekedy vypadnú z hlavy nedávne meteorologické výkyvy dlhodobejšieho rázu, ktoré by sa mohli podpísať na savých podložiach a jaskyniach puklinových.
foto: Oli
Voda cvrliká, čo dušu bolí. Za hrsť malých cigánčat by tu ale isto vedelo svoju krehkú domácnosť potešiť výraznou úsporou nazbieranej dažďovej vody a vyglančiť následne svoje telíčka čokoládové do lesku sviatočného. Nadšenie je však to prvé, čo mi pri pohľade na usmoklený strop chýba.
foto: Oli
Celkom ma to vzalo. To sa proste niekedy stáva.
foto: Oli
Pripojím sa k dievčatám a veľmi sa snažím nájsť odtečený elán. Ale v lete sa ani ten najpriebojnejší snehuliak nikde neuplatní. Roztápam sa v bouldroch 28 – krát lezených, až do úplnej mláky, ktorá sa rýchlo tratí v podloží savom a puklinou skrytou vyteká niekde pod nami priamo na ten INRIho chyt.
foto: Oli
Aďka s Jitkou našťastie poctivo bojujú za farby naše až do večera. Rekapitulujem si, čo všetko som dnes opomenul, čo mi uniklo, na čom som zabudol a čo som nevyliezol. Je toho požehnane v každej kategórii. Stáva sa.
foto: Oli
Ale je tu krásne. Aspoň niečo moje dnešné nedostatky nedokázali ovplyvniť.
foto: Oli
To sa hocikde nestáva.
Oli
Komentáre