- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
MOJMÍR „CYRIL“ KANDRÍK
1.
Príliš ostrý pokus 8A+, Kamenné, Slovensko
Hlavný projekt jarného lockdownu. Počas cca mesiaca a pol som lezecky nemyslel na nič iné ako na tento kus skaly. Neustále som špekuloval, čo a ako ešte zlepšiť, aby som ho dokázal preliezť. Napr. som začal špecificky trénovať špičkovanie na zárubniach, aby som bol v cruxe solídnejší.
Od štádia, keď som nevedel urobiť ani jednotlivé kroky, som sa skúšaním a ladením softu (virtuálne s Tomasom) pomaly dostával k linkovaniu pasáží a nakoniec k ostrým pokusom. Vždy ma fascinuje, že z niečoho pre mňa lezecky nereálneho sa vie časom a sústredeným úsilím stať dokonalý moment, keď sa telo adaptuje a vykoná to, o čom som spočiatku iba sníval ležiac na matraci kdesi v Karpatoch.
Lezecky aj mentálne bol tento boulder pre mňa krokom vpred. Navyše je to pohybovo fantastický kúsok, ktorý som si užil.
Lady Elois SD 8A, Alternatívka, Slovensko
Moja Nemesis ešte z roku 2020, keď som chodil ako na klavír skúšať stand. Hneď po prelezení som začal myslieť na SD verziu. Sed sám o sebe nepridáva extra ťažké kroky, ale do standu už prídeš o niečo unavenejší. Stand samotný je krutý bouldering. Žiadna omáčka, iba maximálka v divných pozíciách a boľavých chytoch. Trademarkom je si na prvých návštevách oskalpovať prstenník na ľavačke (pokým koža nezhrubne).
Boulder som skúšal 2 roky a je problém zastihnúť ho v dobrej podmienke. Z minulého roku som tušil, že najlepšia šanca bude na jeseň. Na jar som tam bol preto iba raz – aj tak bol kľúčový chyt vlhký. V druhej časti roka som sa ale cítil pripravený a boulder som našiel v dobrej podmienke. Aj keď som bol v solídnej forme, odolával, trénoval som preto aj na replike, ktorú som si vymyslel vo Vertigu. Pri cca tretej jesennej návšteve konečne padol. Dokopy ťažko spočítať návštevy.
Tento boulder je pre mňa špeciálny, keďže to je stará klasika a ide o fakt ťažko zopakovateľný kúsok (čo sa týka špecifickosti a obzvlášť podmienok). Opakovateľnosť ale rýchlo klesla na nulu, keďže pár minút po mojom preleze Filip ulomil kľúčový chyt. Bez neho sa nám to ešte nepodarilo skrokovať, ale myslím si, že to pôjde.
Strach z oceľového sudu 7C+, Mengusovská dolina, Slovensko
Do tejto linky som sa zamiloval hneď, ako som kameň začiatkom leta prvýkrát videl pri prehliadke sektora pod Ostrvou s Kukom a Jarom. Vtedy tam ešte nebolo nič očistené. Kuko sa pustil do prípravy nižšej časti sektora, ale ja som hneď vedel, čo chcem kefnúť ako prvé. Po úprave dopadu a výlezu som to skúsil, ale veľmi rýchlo som pochopil, že treba počkať na podmienku – nevedel som spraviť ani krok. Dosť tam svieti, takže v lete to bolo nereálne.
Keďže som čakal, že boulder by mohol byť aj za 8B, snažil som sa naň navnadiť Števa, Vila a spol. Tí sa do neho zahryzli na jeseň a okrem pôvodne zamýšľaného situ objavili vyšší sit za 7C+. No a Števo dal neskôr aj samotnú king line zo sedu za 8A+.
Fantastický boulder v kompaktnej žule, jeden z naj v Tatrách vôbec. Na jeseň som sa do neho konečne dostal v solídnej podmienke a trvalo mi dva dni, kým som sa naučil správne pozície do vyššieho standu. Ide o dva ťažké kroky cez špárku – lahôdka. Skúsil som aj sit, ale to je už iný level vyžadujúci core z ocele. Určite je cez zimu na čo trénovať.
2.
Radosť mi spravil nový sektor pod Ostrvou. Poďakovať treba hlavne Kukovi za jeho nekonečné nadšenie. Očistil tam brutálne množstvo liniek, no potenciálu je ešte dosť. Vznikli fakt pekné bouldríky vo všetkých obťažnostiach.
Nadšený som bol aj z nových kúskov v Karpatoch – či už veci na Kamennom, ale hlavne Oliho objav na Peprovci. Taký profil sa len tak nevidí, no proste krásne lezenie. A jesenná scenéria tam je ozaj parádna.
Okrem toho mám pocit, že bouldrová scéna sa na Slovensku zase o niečo posunula. Aďo Capko aj Mišo Grzyb dali 8B v Magicu, Vilo dal Posolstvo, tiež 8B, Števo to zaklincoval prvým slovenským 8B+ a Entlinge 8B+. Poliezlo sa proste slušné množstvo ťažších bouldrov, 8A ani nerátam. Kopec z toho prvých prelezov, takže určite to bol fajn rok. Za svetom síce číselne zaostávame, ale to je asi jedno. Hlavne, že z toho máme radosť.
Dúfam, že ďalší rok sa do bouldrov vonku intenzívnejšie zapoja aj mladí pretekári, mohli by bouldering u nás posunúť na nový level. Napr. Peťo Kuric dal za jeden víkend v Tatrách taký tick list, že väčšine z nás to trvá zopár sezón. V Bratislave je tiež slušná zostava juniorov a v Karpatoch by mohli vyliezť zaujímavé veci.
LUCIE HROZOVÁ
1.
Je to boj, ale krásný! 8A+, Petrohrad, Česko
Nejvíc mě pobavil boulder Je to boj, ale krásný! 8A+ na Petrohradě. Přelez se mi podařil, když se zrovna kolem nachomýtli kamarádi a zrovna se tam taky nachomýtla vichřice s krupobitím. Nějakým zázrakem jsem to vylezla i v tom.
Temná hmota 8B, Sněžník, Česko
Číselně nejtěžší byl pro mě bouldr Temná hmota 8B, tam jsem nejdřív myslela, že to kvůli délce ani nepůjde, nakonec jsem přebrala takovou malou krysu a přelez byl na světě. Podařil se na první ostrý pokus, tak to jsem měla velkou radost z tak rychlého přelezu.
Red Hot Tortilas 8A a Ribstole 8A, Sněžník, Česko
A ještě rychleji se mi podařily dva bouldry za 8A na flash – Red Hot Tortilas a Ribstole na Sněžníku. Po x zkažených 8A flashů to konečně klaplo.
A radost jsem měla i z bouldru Žížala 7A na flash, protože jsem to přelezla přes ledolezecký grif – paragán.
MICHAL „FRODO“ DZURECH
1.
POP SD 7B, Chtelnica, Slovensko
Ako každý môj bouldrový rok, aj tento začal v Chtelnici. Pop-a zo stoja sa mi podarilo vyliezť minulý rok a hneď som sa pustil do predĺženia zo sedu. Pridá to niekoľko krásnych krokov v riadnom previse, ale kľúčové miesto ostáva rovnaké.
Šaktyprimitív 7B, Chtelnica, Slovensko
Ďalšia výborná linka, dva skoky a rovno do Primitíva. Po takomto úvode je dolez zrazu úplne o niečom inom.
Aj keď mám pri boulderingu radšej spoločnosť, tak oba najlepšie prelezy sa mi, paradoxne, podarili, keď som bol sám.
Agent pes 7A+, Popradské pleso, Slovensko
Počas Boulderblastu som konečne bouldroval v Tatrách. Úplná paráda, všetky línie boli krásne. Najviac ma potešil prelez Agenta psa, ktorý mal nádherné pohyby. Spoločne s atmosférou okolo to bolo proste dokonalé.
2.
Bouldrový rok bol tento rovnako výborný ako ten minulý, dokonca vďaka účasti na Boulderblaste ešte o čosi lepší. Chalani dávali také FA-čka, že som nechápal. Mladá generácia ide krásne hore.
A ja som sa konečne pustil aj do objavovania nových oblastí, tak dúfam, že čoskoro sa nejaké novinky odhalia spod machu.
MICHAL MAKUŠA
Dovolím si parafrázovať jedného z „otcov“ tejto ankety: „Tento rok bol naozaj iný.“ A hoci tri základné veličiny – silná motivácia liezť, významný nedostatok času, všakovaké boliestky (klasický trojboj starnúceho alpinistu) – ostali rovnaké, predsa len sa rokmi overený scenár niekoľkokrát menil.
Ani krásny úvod roka v podobe novoročného lezenia na jednom zo strúhadiel Českej Kanady nezaručil, že to v tomto duchu bude pokračovať.
Keď vás totiž práve neotravujú boľavé lakte, o zábavu sa postará zapálená šľacha bicepsu. Spočítané a podtrhnuté, 3 mesiace bez lezenia. Na rekonvalescenciu som si naordinoval lezenie s lanom, dokonca som po rokoch vytiahol sadu camalotov! Náhodným okoloidúcim týmto veľmi odporúčam skalný masív Sokolčí neďaleko mesta Kaplice. Na svoje si prídu aj bouldristi, keďže hlavné obtiaže väčšiny ciest sú bouldrového charakteru. Ale už ďalej nebudem touto nemiestnou lezeckou disciplínou spamovať.
Rekonvalescencia bola vcelku úspešná. Rozumej: výkony o ničom, ale aspoň ma nič nebolí. A odrazu tu bolo opäť loučovické FBF! Účasť bola, napriek rôznym nepriaznivým okolnostiam, veľmi pekná a krásny slnečný deň, dobrá partia ľudí a veselý večerný program všetky chmúry organizátorov zahnali.
Blížil sa záver roka, no moja záľuba v čistení kameňov nebola ani zďaleka nasýtená. Už to vyzeralo na smutný príbeh, no ako to len on dokáže, miestny hľadač mi dal tip na nové, panenské územie, dokonca priamo pod vrcholom Luče. Za dve návštevy sa mi podarilo očistiť a preliezť zhruba polovicu potenciálu tohto mini-sektoru. Nie je síce na skok od auta, ani tam nebude kvantum bouldrov v siedmom či ôsmom stupni, nachádza sa však v krásnom prostredí loučovického lesa, ako si ho ešte pamätáme, s krásnymi výhľadmi, okrem iného na Čertovu stěnu. A čo viac, väčšina prelezených smerov sú „must do“ bouldre. Už nech je jar!
Na sklonku roka som sa bol po rokoch pozrieť na fajnovú žulu pri meste Tábor, kde sa mi okrem pár iných pekných línií podarilo preliezť aj miestnu klasiku „Slippery When Wet“. Vraj 7A. Každopádne, pre tých, čo to ešte nepoznajú, kamienky v okolí „Harachovky“ sú veľmi ľúbivé, materiál až extrémne príjemný a posedenie s prelezenými prstami v miestnej hospodě príde viac než vhod!
VILIAM FERČÁK
1.
Fight Club 8A, Zádiel, Slovensko
Boulder v oblasti Zádiel, kde by som nepredpokladal, že budeme niekedy bouldrovať. Napriek tomu sme objavili delikátny masív, na ktorom síce bolo dosť roboty, ale po viacerých návštevách ostala krásna skala s výnimočne zaujímavými pohybmi. Žiadne obmedzenia, len pekná línia.
Pri skúšaní som vytrhol niektoré chyty a skončil s rozbitým okom. Preto aj názov Fight Club. A stále nás tam čaká projekt, ktorý prepája dva najťažšie bouldre s morálovým výlezom. Teším sa na ďalšie zápasy v tomto liepaku.
Wie im Urlaub 7C+, Brione, Švajčiarsko
Môj prvý výjazd v švajčiarskom Brione a hneď som si túto oblasť zamiloval. Pieskovcovo jemná žula, riečne kamene, dokonalosť. Wie im Urlaub je krásny boulder s fontáčovsky oblými chytmi v podstate zredukovaný na jeden ťažký krok – jemný koordinačný campus s extra zlým stupom. Pure bouldering!
Posolstvo priamo z podsvetia 8B, Turniská, Slovensko
Tento kúsok má pre mňa osobne najväčšiu hodnotu, je to môj najťažší boulder a neuveriteľný proces pokroku, zlyhania, zranenia a mikrodetailov, ktoré sa ukázali ako úplne zásadné, a nakoniec aj vytúženého úspechu.
2.
Môj bouldrový rok skončil skôr než začal pre zranenie prsta, z ktorého som sa dostával pol roka, ale neskorú jeseň som si úplne užil v slnečných Tatrách a v Brione.
Na našej scéne ma určite najviac zaujal najťažší slovenský bouldrovy prelez Ultimate Tatras Holds’em 8B+ od Števka Bednára v Tatrách.
MILAN JAMRICH
1.
Jakože tohto roku
sem sa nemjel k kroku
a tak aspoň nejak
vylézel sem na maják
žádný ale
nebyl v dohlade
a tak sem si radostne
rozbil prdel na lade.
Ked sem mohél, tak sa mi nescelo, a ked sa mi scelo, zas sem nemohél. Holt nemóže mat človjek šecko. Nekedy stačí iba zdraví, krásu, bohatsvo. No dobre. Ešte jakože može byt aj úspešný. Tak tento rok mi ostalo iba to zdraví, ale aj to po šeckých tých rokoch teší. Šak výkony, tí dojdú, hlavne to sce to lezení správne precítit. Jako aj sem zacítil, pocítil, precítil, ale po tém sem aj precitél, jakože v jakej prdeli sem sa to ocitél.
Járeček a taneček 6C, Rozbehy, Slovensko
Tak to je taká fajnovica pre místních. Vúbec to nešlo až tak lahko, aj ked 6C kroky šli friško, výlezový rajbásek za poctive 5C fontáčovské ma ešte párkrát prekvapil.
Cosik na balkónikoch desik nad Altošku od 6B do 6C, Slovensko
Nástup hlavú dolú s riťu holú. Najskúr to mohlo byt aj 7A, ale ked sem to vylézél, už to bylo 6B. Potom sa chvála gravitácii cosik vylomilo, a tak potom sa to tak nejak ustálilo medzi 6B až 6C+. Jeden z naj spotíkú na míste, de úd končí, komár skočí, a pot z očí do očí len cvrčí. Ondríkúv tajný a dlhoročný výkop, o kerém neví nigdo. Okrem tých, kerým to rekél. A možná ešte nejakých iných, o kerých nevíme my.
2.
Mne by sa lúbila nová slovenská superoblasť desik ve Vtáčniku. Údajne existuje aj gps, aj fotky, aj ufóni, kerí tam už byli. Minimálne prstem na mapje. Tož tak už sem tam byl aj já, ale plánujem to okuknút aj lajv.
Hosana
PETER „KMOCHO“ KMOŠKO
Keď bola uzávierka okresov, zistil som, že mini oblasť, ktorú som kedysi pred desiatimi rokmi čistil nad Ilavou, by bolo dobré znova objaviť. Vedel som, že hrebeň sa ťahá ďalej, a na niektorých miestach som aj bol. Nazval som to jednoducho Ilava a zistil som, že asi 30 bouldrov, ktoré už sú vylezené, nemá ani klasu, ani meno, ani si už neviem spomenúť. Čiže od začiatku. Síce vápno, ale pekné, nezakázané, oblinové, s dobrým dopadom. Väčšinou ľahké veci. Presunul som sa o kopec ďalej na Sokol a toto som nechal pre ďalšie generácie (názov Ilava 1 a Ilava 2).
Na Sokole som už kedysi dávno tiež bol, potenciál na cca 30 kúskov. Pekná prova, stienka s malými chytmi a niekoľko kameňov, ktoré stoja za to. Všetky bouldre sú na vápno veľmi pekné, pohybové, kopa fintičiek a zakladanie päty. Trochu som tam chodil a keď bolo pár línií pripravených, prišli kamoši a myslím, že sa im páčilo.
Z kopca je vidieť ďalší sektor na hrebeni – Jedličná. Tak som tam prebehol, pokefoval, čo-to naznačil. Skala peknejšia, kamene previsnutejšie, potenciál aj na nejaké to 7B-7C. Potom som dostal covid, že som bol 10 dní len na paličkách. Po ňom som hore ledva vyšiel. Kamoš Wolfgang sa ponúkol, že príde tiež niečo počistiť, a že by aj niečo nakreslil, lebo nemá čo robiť. Za odmenu chcel len FA najkrajšej špáry na Jedličnom. Nedalo sa odolať.
Vznikla prvá verzia sprievodcu. Zostalo niekoľko projektov (hlavne SD k liepakom), skrokované, ale nestihlo sa.
Ak niekto lezie 5A – 7B, určite sa oplatí vybehnúť. Klasifikácia orientačná, ale skala je parádna. Miestami akoby to nebol vápenec. Ďalej na kopci sú skalné okná a potenciál aj na viac ako 7C. Tak časom.
HONZA „MAGNUS“ NOVÁK
1.
Ulan Bator 8B, Batorowek, Poľsko
Parádní převislá silová hrana. Žádný krok není zadarmo. Utkvělo mi to v paměti, protože podmínka byla nejistá. Bylo mínus 10, ale předtím byla obleva. Naštěstí, přesně ty chyty, co jsem potřeboval, nebyly pod ledem. A ten ojíněný les, no prostě paráda.
1859 8A+, Sachsen, Nemecko
Převislá deska po dírkách. Crux je lehčí bez lezečky, tak jsem rovnou sundal i druhou a dal si „challenge“, že to vylezu bez lezeček. S velkým štěstím to klaplo.
Orgon 8A, Broumovsko, Česko
Krásný font traverz za neskutečný chyty. První opakování po Tomovi Moravcovi. Ten den bylo vše mokré a furt sněhové přeháňky, po dvou hodinách hledání programu se to povedlo.
2.
Tento rok byl zvláštní. Poprvé jsem pocítil demotivaci do boulderingu. Chtěl jsem pauzu, tak jsem se po letech vrátil na písek. Byla to nejlepší volba, co jsem mohl udělat. Našel jsem další zábavu, a teď se mi upřímně vůbec nechce vracet na šutry.
Na bouldrové scéně bych vyzdvihl partičku okolo Štěpána Pochmana. Je super, že někdo mladší se vydal cestou venkovního boulderingu a ne zaprášeného gymu. U vás pozoruju další rozvoj Tater. Zavaky a jeho partička jsou neúnavný, a to je paráda. Snad se tam taky někdy konečně podívám. Až skončí tato doba temna.
MAREK ČIKEL
1.
Bananaboulder 6B, Steinbruch Grüsch-Pardisla, Švajčiarsko
Highball alebo krátke free solo? Bola to 8-metrová športová cesta odistená dobrých 40 rokov jedným kruhom, následne borhákom. Už na začiatku som pomýšľal na to, že to preleziem bez lana. O pár dní neskôr som tam našiel navŕtaný borhák navyše. Trochu ma to emočne zmiatlo. Dvaja ľudia v rovnakom čase uvažovali o tom istom diametrálne odlišne. Moja predstava však obstála a o pár týždňov som to dal na onsight-solo. Absenciou lana sa naplnil aj názov, hoci som nepoužil ani bouldermatky príznačné pre bouldering.
Ide o veľmi peknú technickú cestu. Problém sa nachádza viac-menej na začiatku – silový príťah cez dva prsty, nasleduje vyváženie. V ďalšej dĺžke som použil ukážkovú žabu a výlez cez dve lišty. Podľa toho, ktoré dve si človek vyberie, sa dá korigovať obťažnosť o nejaké to + navyše. Plusom je aj fakt, že sa to dá preliezť skutočne esteticky.
P. S. To „mádžo“ nie je moje.
Yak Power Campus, Švajčiarsko–lichtenštajnská hranica
Niekde v lese medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom sa nachádza traverz, ktorý som nazval Yak Power Campus. Je to vytrvalostný boulder, kde v celej dĺžke zaberajú v podstate len 2-3 prsty, niekde len jednoprstové dierky. Hangboard par excellence.
Extrémna dĺžka ponúka priestor snáď pre všetky technické finesy. Špičky, päty, kolená, prekrížené ruky, no-hand, spomalenie pohybu stabilizáciou brušného svalstva, časté zmeny smeru. Pre mňa najlepší traverz z pohľadu tréningu a lezeckej atraktivity. Rád sa k nemu pravidelne vraciam.
Neznámy boulder, Švajčiarsko-talianska hranica
Malá stienka s pár športovkami. Nič veľké či známe, skôr zóna pre lokálov. Bol som tu liezť s lanom. Už som bol na odchode, keď slnko zasvietilo na tento krásny boulder. Našuchol som lezky a vychutnal si onsight neznámeho.
2.
Aký bol môj bouldrový rok 2021? Úprimne, bál som sa, či vôbec bude o lezení. Bol. Na lane som dokonca preliezol cesty v ťažšej obťažnosti ako obvykle. A bouldering?
Z pohľadu množstva prelezených bouldrov ide o najslabší rok vôbec. Pri otázke, ktoré top 3 bouldre rezonujú v mojej hlave, by sa dalo povedať – hoci trochu prehnane –, že tie tri, ktoré som preliezol. Karty zamiešalo zranenie prsta, ktoré nesúviselo s lezením.
Paradoxne, moju sezónu a kondičku zachránil traverz, ktorý bol len o prstoch. Ten boľavý som jednoducho nepoužíval. Nakoniec ma práve toto obmedzenie dostalo do formy, hoci v špecifickom zmysle.
Tento rok úspešne preveril aj moju psychiku – prelezom spomínanej 8-metrovej cesty bez lana a bouldermatiek. Čo k tomu dodať? Zvláštny rok plný paradoxov, spokojnosti aj obáv.
Navyše som ochutnal highline. Nemal som žiadne seriózne skúsenosti ani so slacklinom, no na ponuku známej, či chcem „padať dolu hlavou“, som pohotovo odpovedal: „Yeeah, to rád skúsim.“ Prvý výjazd som bol som v psychickom „zene“, druhý sa mi tak zadieral popruh do zadku, že som nemohol týždeň chodiť. Tieto výrazne protichodné skúsenosti si vyžadujú ešte tretí pokus. Nech viem, či ten highline milujem, alebo nenávidím.
A čo ma zaujalo na českej a slovenskej scéne? Nebudem asi sám, kto upieral zrak na olympiádu a Adama Ondru. Prelistoval som aj boulder.sk a opäť popozeral takmer všetky videá na Hanibal.cz, sekcia Onsajt. Českí pískaři sú pre mňa studnicou údivu.
ANDREJ CAPKO
1.
Steppenwolf 8B, Magic Wood, Švajčiarsko
Vrcholom sezóny bol pre mňa práve prelez Steppenwolfa. V Magic Woode sme spolu s Mišom Grzybom a partiou z Oravy strávili šestnásť parádnych dní a nocí, ktoré boli zadosťučinením po ťažkom semestri. Pre mňa bol výjazd poznačený dvomi zraneniami, ktoré ale teraz, s odstupom času, vnímam už len okrajovo. Omnoho hlbšie mi v pamäti zostali dni strávené pod previsnutou doskou Steppena, keď sme s Mišom dávali dokopy sekvencie, ladili softvéry, dávali pokusy. Celý proces som už obšírnejšie popísal v Horolezcovi 3/2021, takže spomeniem len toľko, že prvé 8B bolo výsledkom poctivého tréningu, dobrého nastavenia mysle, správneho načasovania a snáď aj trochy šťastia.
Shalom 7C+ (Flash), Popradské pleso, Slovensko
Prelez Shalomu bol zavŕšením týždňového pôsobenia v Tatrách počas Tatry Boulderblastu a storočnice JAMES-u. Viacerým z partie sa podarili parádne prelezy, 8A-čka padali jedno za druhým. Ako povedal Zavaky: „Je vidno, že úroveň boulderingu na Slovensku sa posunula – sme silnejší.“
Podarilo sa mi vyliezť môj projekt Hypernation direkt 8A, v piatok a sobotu sme sa potom so Zavakym venovali skôr organizačným veciam, bol ale čas aj čo-to poliezť. Mne sa medzi iným podarilo aj FA bývalého projektu z nástupu Super Mária 7B+ (7C), ktorý som nazval Donkey Kong 7C+.
No a v sobotu, keď sme spolu s väčšinou súťažiacich zostali na Popradskom plese, kde sa slnko opieralo do kameňov a kosodreviny, keď vytrvalci doliezali posledné bouldre a drali posledné zvyšky kože, som si povedal, že si vyskúšam Shalom, ktorý som už dlhšie okukával a úspešne obchádzal. Tri ťažké kroky, ostré lišty. Všetko do seba zapadlo. Ako je dobrým zvykom, video ani foto nemám, pretože Flash som ozaj nečakal.
Koks 7A (Flash), Bórová, Slovensko
Po viac ako roku presviedčania sa nám tento rok podarilo s Filipom Novotným vyraziť na Bórovú. Na návštevu nás dlho a vytrvalo lákal Peťo Kuric, ktorý sa developmentu oblasti neďaleko rodnej Handlovej venoval aj počas lockdownu a povyliezal pekné kúsky do 8A+ (s veľmi poctivou klasou).
Začiatkom septembra sme spoločne s Filipom, Peťom a neskôr aj s mojím tatkom strávili dva fajné dni na tomto fajnom vápne, ktoré prekvapivo ponúka ozaj pekné bouldre. Koks 7A bol mojím favoritom z tých, ktoré sme vyliezli. Silová záležitosť po vymletých dierach ako niekde vo Fontáči, neskôr dlhé kroky po lištách, ktoré mi pripomínali tréningy na 45-ke, a na záver vysoký, trochu morálový dolez, ktoré môžem. Vrch sme trochu vyčistili od voľných blokov a na jar snáď bude všetko pripravené na ďalšie prelezy.
Úplnou topkou oblasti je Figa bórová 7C+, ktorej by som bez hanby šupol aj 8A, ale ako vždy, až prelez ukáže (zatiaľ je Peťo jediným prelezcom). Krásne kroky na tak estetickom vápne, temer mi slinka upadla. Papier toho znesie veľa, no najlepšie sa presvedčíte sami, keď Bórovú (sprievodca) navštívite.
2.
Aj keď kvantitatívne som toho tento rok nepoliezol až tak veľa, kvalita bola a so sezónou som spokojný. Parádny výjazd do Magic Woodu, leto v Tatrách aj začiatok jesene na Bórovej boli vynikajúce a okrem prelezov mám v každej oblasti aj viacero projektov. Spomenul som Figu bórovú, ktorú považujem za jeden z najkrajších bouldrov, ktoré som doposiaľ liezol, rád by som sa však viac pozrel aj do previsu Nocturnu na Popradskom plese, Pod Ostrvu a jednoznačne aj späť do Magicu, kde ma čaká okrem iného ďalšie rozrobené B-éčko.
Veľmi sa teším z Peprovca, novej lokálnej oblasti v Karpatoch, kde sa vo veľkom previse stále hotujem na kvalitnú Terapiu priamo aj okľukou. Z diania v Karpatoch mám radosť aj tak celkovo. Pribúdajú ťažké bouldre a tak zostáva jediné – vyraziť a preliezať!
Takisto som nadšený z potenciálu v Tatrách, len tam konečne chcem ísť na dlhšie a poriadne si zaliezť aj mimo Boulderblastu. To, že v Tatrách máme prvé slovenské 8B+, je veľká vec (čičiči!) a tajne dúfam, že by sa sem aj vďaka nemu mohli pozrieť aj zahraniční borci (Štěpáne/Martine?).
Parádne výsledky prišli aj z pretekárskej scény, kde Maťa Buršíková získala 6. miesto na majstrovstvách sveta juniorov vo Voroneži. Maťu poznám už aj z Boulderblastu a viem, ako lezie, nepochybujem preto, že už teraz máme na Slovensku talent hodný pozornosti.
Mien na vymenovanie by bolo kopec, z môjho okolia sledujem, fandím a gratulujem k výkonom Mišovi Grzybovi (ktorý je tak trochu tichá voda, ktorá tichúčko ale silno obmýva bouldrové brehy), Cyrilovi, Peťovi Kuricovi… Teším sa na ďalšiu sezónu, ktorá isto opäť prinesie veľa nového!
MARTINA BURŠÍKOVÁ
1.
4 top bouldre:
Damokles 7A+, Mengusovská dolina, Slovensko
Rok na mňa čakal. Ostré lišty, ale stojí to za utrpenie.
Vlnolam 7A, Posvätná skala, Slovensko
Pod previsom, pekná špička a výlez tiež stojí za pokus. Nová oblasť pri Bratislave na pekné lezenie.
Perinbaba 7A+/7B, Mengusovská dolina, Slovensko
Pekný mantel cez pätu.
Firestarter 7A+/7B, Mengusovská dolina, Slovensko
Zložitejší nástup, chce to vynaliezavosť, viac pokusov a veľké odhodlanie. Stojí za pokusy.
2.
Rok 2021 bol pre mňa hlavne o športovom lezení. Skaly a výjazdy do lezeckých oblastí som vymenila za preteky po celej Európe.
Našťastie zostalo aspoň trochu času na nejaké tie skalky. Dve akcie musia byť – Fontáč a THT na Popradskom Plese. A samozrejme som musela pozrieť lokality pri Bratislave, hlavne tie nové – Posvätná skala a Peprovec. A klasika Chtelnica. Posvätka je na skok od BA, super na relax. Peprovec sme boli pozrieť iba raz, chce to ešte doliezť.
V Tatrách na THT to bolo zas o partii, nových oblastiach, bouldroch, ktoré neomrzia, a k tomu preteky. Za všetky prelezy: Narazenie na mantinel 6C, Trenica 6C, Cescare 7A+/B, Brad Pit 7A+, James 4:7 6C, Oheň gréckych vín direkt 6C+, Nintendo 7A+, Club Card 6C, Kendo 6C+.
ŠTĚPÁN STRÁNÍK
1.
TOP 3 bouldery, asi ty moje nejtěžší, protože jsem v tom strávil nejvíce času, tím je přelez pro mě hodnotnější.
Dogmatix 8B, Moravský kras, Česko
Jde o silový boulder se špatnými nohami a velmi důležitými detaily na přesnost. Celkově mně boulder zabral asi 5 dní, ze začátku jsem to ani nezkrokoval, ale postupem času jsem se zlepšoval, pro mě důležitý bojovat a nevzdávat se.
Partyzánský Bojovník 8B, Sklapsko, Česko
Tady se mi podařil prvopřelez. Velmi zajímavý vklíněný, asi třímetrový, strůpek v oblasti Sklapsko. Je to vlastně 7A do intenzivního 8A+. Problém je ten, že ve vyšší verzi si člověk v klidu sedne, dobře nabere chyty a pálí velmi těžkej krok hned na začátku. V prodloužené verzi se už hůře nabírá spoďáček a to je problém, pak příjde těžký nápal daleko do obliny, těžké přehazování nohou a udržet vývlav. Dá se spadnout ještě ve výlezu tak za 7A, celkově asi 16 kroků. Boulder kazí jen to, že si musíš dávat bacha na dotyk o okolní šutry nebo zem. Lezl jsem to asi 4 dny.
Sviní Mor 8B, Moravský kras, Česko
Posledním problémem je asi Sviní Mor 8B, opět v Moravském krase ve Sloupu. Hodně dlouho jsem nemohl udělat krok přes patu, až letos jsem měl konečně sílu i v noze, udělal první kroky, pak je těžký nohy přehodit doprava a zabrat za spoďáček, tady mi boulder odolával asi 5 let.
2.
Můj boulderový rok na skalách byl určitě dobrý, moje laťka je max těch 8B, skrz práci stavěče se výše nedostanu, málo tréninku a regenerace. Zaujal mě Pištův přelez krásného 8B+ ve stropě v Tatrách.
Závodil jsem na dvou závodech, oba se mi povedly. V Teplicích nad Metují jsem byl čtvrtý a na MČR ve Slaném jsem byl pátý. Byli tam všichni dobří včetně Adama a bráchy, už účast ve finále mezi šesti nejlepšími si velmi vážím.
MICHAL UHEREK
1.
Tento rok delím do troch celkov: boulder, lano a development. Išli pekne po rade a niekedy sa trošku prelínali. Z prvej časti sú pre mňa top 3 kúsky tieto:
Vyslúžilý umelec 7C, Dunaj, Slovensko
Začiatkom jari sme sa tam prestriedali viacerí a bola to predzvesť začiatku lanovej sezóny.
Dita Bucate 7B+, Varazze, Taliansko
Aj keď nedolezený, ale o to hodnotnejší.
Školský výlet 6B, Medené Hámre, Slovensko
Najmä kvôli množstvu práce pri príprave.
2.
Vo výsledku bol môj bouldrový rok prevažne pracovný. Začiatkom roka som sa venoval výstavbe domácej bouldrovky, potom som sa pustil do výroby chytov (dokopy som ich spravil okolo 300) a v závere roka som hlavne vŕtal nové cesty (ale neopomenul som ani bouldre v novom sektore na Medených Hámroch).
Popritom som obdivoval ostatných pracantov, ktorí sa zaslúžili o kopu nový bouldrov (či už v Karpatoch alebo v Tatrách). Takže povzbudzujem všetkých, čo tvoria, kopú a hľadajú, aby neprestávali, aj keď je ľahšie blúdiť v indoore po dajakom spray walle.
EDO HOMOLA
1.
Tento rok som sa zase motal hlavne okolo dvora, ale podarilo sa mi párkrát omakať si aj tatranskú žulu. Počas jarnej uzávery a lezeckého absťáku som vysnoril hneď vedľa rodnej Skalky mikro oblasť Lom Skalka pri Trenčíne.
Je to ešte menšie ako sa javí, ale pár kúskov je pohybovo veľmi pekných.
Neďaleko Ilavy vzniklo niekoľko roztrúsených sektorov, ale dokopy je to celkom slušná oblasť.
Dosť veľa času som strávil túlačkami po Končitej, kde som počistil aj zopár kameňov.
Občas som skúsil nejaký môj nedolezený projekt a okolo Skrýše som chodil, skúsil a odišiel s dlhým nosom. Kedysi som preliezol Skrýšu v hroznom teple a nakrokoval Kešku, že to ,,potom“ niekedy dám, a ono ,,potom“ som to nevedel ani nastúpiť. Až v jeden jesenný deň som si povedal: ,,Keška dneška dneska alebo nikdy,“ a ako povedal, tak aj urobil. Kameň býva často mokrý a učupený v lístí, ale kroky sú to pekné a veru aj vytrvalostné.
JAKUB FÁBRIC
1.
Extáza 7C+, Kamenné, Slovensko
Tento kúsok na Záhorí v Plaveckom Podhradí som si vyhliadol už v marci, keď som bol v tréningovej fáze. Po neúspešných výjazdoch, ktoré som absolvoval s Tomasovou juniorskou úderkou, som z tohto pikantného bouldríku začal chodiť s krvavými prstami a takmer bez kože. V tomto období som si ho nestačil zapísať do denníka, lebo mi začala pretekárska sezóna. V novembri som sa vrátil späť do hry a na prvý výjazd som ho preliezol.
Libre soft 7C+, Felbertauern, Rakúsko
Napriek covidovej situácii sa mi podarilo navštíviť jednu z najznámejších rakúskych oblastí v Alpách – Felbertauen. Keď som zbadal balvan, hneď ma oslovil. Neváhal som a pustil som sa doň s Tomasom Greksákom a vďaka jeho podpore sa mi boulder podarilo rýchlo preliezť. Technicko-silové pumpy takmer v strope a na záver neisté kroky po lištách, kde si sa musel pohrať aj s nohami. Bol to boj od začiatku až do konca. Radosť z prelezu bola v takomto čarovnom prostredí dvojnásobná.
Apophis 7A+/B, Fontainebleau, Francúzsko
Boulder sa nachádza v ikonickej oblasti Fontainebleau, kde sa Tomasovi podarilo zorganizovať súkromné juniorské sústredenie. Užil som si kopec radosti a parádny bouldering po kvalitnom drsnom pieskovci. Apophis ma očaril hlavne pohybovo. Najprv lezieš dole hlavou, potom v strope a na záver technické kroky po lištách. Vďaka super podmienke a skvelej partii sa mi to podarilo dať na flash.
2.
Môj rok dopadol celkom super, so sezónou som spokojný. Spoznal som ďalšie nové oblasti, do ktorých sa ešte určite vrátim. Takmer z každého výjazdu som prišiel domov s hodnotným prelezom. Do zbierky mi tento rok pribudlo ďalších 16 bouldrov od 7C do 8A. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí si so mnou vychutnávali boulderingovú atmosféru.
ĽUBICA FANDL DRANGOVÁ
1.
Fušerina 5A, Rybníček, Slovensko
Iný by si zapli climb.sk, ja si prehrabávam fotky v telefóne, aby som si spomenula. Hneď si radšej zakladám konto na climb.sk. Takto to už v mojom veku ďalej nejde.
Najprv som mala pocit, že v roku 2021 sa toho veľa pozitívneho nestalo, ale spomienky ma vyviedli z omylu. Opäť sme objavili pekné bouldrové miesta v okolí Bratislavy (najmä vďaka Ferovi). Rybníček pri Pezinku je malebné miesto, kde si poviete, že tu by ste hneď prespali v stane na vrchole skál. Samotný boulder Fušerina pripomína indoorové lezenie, pekná kompaktná skala, radosť z pohybu.
Malvázia 3, Bratislavská Perla, Slovensko
Dlho som zvažovala, či tento mikro bouldrík dať do výberu, no niečím je pre mňa výnimočný. Týmto kúskom som v marci zahájila sezónu a doteraz si pamätám, ako som sa skaly bála. Po dlhšej odmlke som prestala prírodnému materiálu a sebe samej veriť. Ako sa správa lezečka na skale? Podrží ma noha? Kde mám čo chytiť? Presne na tieto nesmelé začiatky je tento skalný útvar výborný a nežne ma privítal späť v prírode. Autorom je tvorca ľahkých bouldrov – Dexo. Vďaka!
Hranomil 5A, Tri kopce, Slovensko
Celá oblasť Tri kopce pri Modre je parádna. Keď sme tu na jeseň boli prvýkrát, úplne som sa tešila z toho, aké je to trojkové/štvorkové ihrisko. Čaro okamihu doplnilo aj stádo srniek, ktoré sa neďaleko prehnalo. Jediné, čo môže byť občas rušivé (pre podobne senzitívnejších jedincov ako som ja), sú obľúbené ohniská, ktoré lákajú skupinky ľudí. Raz sme tu liezli popri šamanskom obrade a ťažko povedať, kto koho viac rušil. Hranomil je pekná čistá línia, ktorá poteší veľkými chytmi a dobrými nohami. Na tomto kameni sú samé radostné cesty, ťažko si vybrať, čo skôr.
2.
Popravde, nepredpokladala som, že tento rok bude tak podobný tomu predchádzajúcemu. Našťastie, na moje pomery bol celkom boulderingovo intenzívny. Chuť liezť podporila aj moja bakalárka, ktorá sa venovala prežívaniu flow pri boulderingu. Vďaka nej som spoznala inšpiratívne pohľady viacerých slovenských lezcov a lezkýň, za čo im veľmi ďakujem.
Aj keď sa to netýka lokálneho boulderingu, spomeniem podcast Kathy Karlo For the Love of Climbing, z ktorého mi tento rok neušiel hádam žiaden diel. Pekne prepája lezenie a témy duševného zdravia. Ukazuje, ako veľa nám lezenie môže dať nielen po fyzickej stránke.
ŠTEFAN BEDNÁR
1.
Pohybovo zaujímavé veci, ktoré vyzdvihujem a odporúčam.
Strach z oceľového sudu low 8A+, Mengusovská dolina, Slovensko
Krvavý $ 8A, Dreveník, Slovensko
Fred boulder 7C, Cresciano, Švajčiarsko
2.
Môj pôvodný plán bol pripraviť sa na jar na výjazd do Švajcu, ale to kvôli situácii padlo a nechcelo sa mi drancovať maximálku, keď ju nebudem mať kde využiť. Tak som sa len nejako udržiaval na kampuse, čo sa ukázalo ako celkom v pohode.
Už pred letom bola forma celkom ok a v Česku sa mi podarilo doliezť projekty, ktoré som minulý rok musel nechať kvôli červenému semaforu a už vtedy boli na spadnutie: Sviní mor 8B a Špička ledovce 8B.
Gro sezóny sa udialo v lete doma v Tatrách a okolí, podarilo sa kopec prvoprelezov pekných bouldrov, napríklad aj pod hradom na Dreveníku.
Highlight sezóny je určite prelez Ultimate Tatras Holds’em 8B+ na jeseň.
Forma po preleze bola super a tak som to chcel hneď využiť na výjazd do Švajčiarska. Počas krátkeho sústredenia Komisie alpinizmu SHS JAMES v Brione v októbri som sa veľmi projektom nevenoval. Chcel som si trocha užiť miestne ľahšie skvosty, dúfajúc, že sa hneď vrátim a budem pokračovať vo forme. To sa však nepodarilo kvôli technickým komplikáciám s autom.
Do Švajcu som sa tak dostal až v novembri a forma sa mi už tak dlho udržať nedala. Do toho katastrofálne podmienky celý november a bolo vystarané. Len tak tak som stihol doliezť aspoň Entlinge 8B+, aj to s veškerými komplikáciami. Od jesenného výjazdu som očakával viac, ale všetko sa skomplikovalo a vôbec nevyšlo podľa očakávania.
Vo Švajci som strávil mesiac a pol a aj napriek nepriaznivej situácii som aspoň popozeral nové veci, postretával nových zaujímavých ľudí a rozšíril si obzory do ďalšej sezóny.
JURAJ GAZDARICA
1.
Nimbus SD 7B+, Medené Hámre, Slovensko
Oldschool boulder v miernom previse náročný na techniku nôh a silu prstov. Ani skala nie je výnimočne krásna, ani kroky úchvatné, napriek tomu je to pocitovo pre mňa top 1.
Lebo tu sa všetko u mňa začalo a tu to vlastne určite aj skončí. Medené Hámre. Niektorí nimi pohŕdajú, iní si ich nevedia vynachváliť a poskytli im ďalší zmysel života. Aj mne. Keď som v roku 2017 začínal s lezením a nevedel vyliezť 6-ku, bol na Hámroch Medveď a miesto toho, aby mávol rukou nad dobrodruhom okolo tridsiatky, prišiel ku mne a poradil, ako sa s tým popasovať. Robí to vždy a je rovnaký ku každému, borec-neborec. Obdiv.
Zavolal ma liezť, raz, dvakrát, stokrát, zoznámil ma s pár super ľuďmi. Poradili všetky softy, poradili, ako trénovať, a dali vieru, že sa da liezť lepšie. A sú to tí istí chalani, ktorí strávia desiatky hodín vytváraním ciest pre nás všetkých. Bolo bežné, že prenechali krásne a hodnotné FA-čka druhým lezcom. Aj to vo mne vyvoláva pocit, pre ktorý budú Hámre pre mňa vždy to najcennejšie, čo ma v lezení stretlo.
Vlajková loď 7B+/C, Dunaj, Slovensko
O tomto bouldri sa popísalo veľa. A o mieste ešte viac. Strávil som tu celú zimu a naučil sa bouldrovať. Je to raj pre ľudí, ktorí hľadajú niečo výnimočné. Prásky tam síce nie sú, ale rozhodne je tam dosť liniek a tréningových variantov medzi 7B-7C.
Krásna linka, ktorá ma lákala už minulý rok, ale som sa v tom ani nepohol. Tento rok ma veľmi potešil prelez, rovnako ako to, že to je miesto, kde človek môže stretnúť nielen legendy slovenského boulderingu, ale aj lezenia. Ja som tam stretol naraz hneď dve. Oliver s Kubom Kováčikom sa došli vyhriať na slniečko.
Svetlo hviezd v latríne 7C+, Dunaj, Slovensko
Silovo-vytrvalostný traverz so silovo-technickým záverom, ktorý milo prekvapí zaujímavými pohybmi. Zišla sa tu celkom slušná elita boulderingu. Tomaso, Oliver, Mojmír, ale aj lezci Medveď, Pavel. Pokiaľ viem, každý dumal, ako boulder vymyslieť. Nepoddá sa hneď, treba na neho citlivo.
Dlhšie som sa mu vyhýbal, lebo som vedel, že to bude veľký boj v mojom antištýle. Najskôr som sa snažil Medveďovou radou, to nevyšlo. Potom som pozeral Tomasove video. Veľmi efektné. Už len kvôli tomu som sa toho softu držal celú jednu session. Skrokovať áno, ale bál som sa, že sa tam na dlhšie zastavím pri prepojení, a na to predsa nemám čas a nervy. Keď som videl Olivera, tak si vravím, že tudy cesta určite nevede. A tak som išiel svojou cestou aj ja.
Každý ho preliezol inak, po svojom. A napriek svojej variabilite si zachoval obťažnosť. Toto je výnimočné rovnako ako to, že takýto skvost máme tu v Bratislave rovno pod nosom. Za to patrí veľká vďaka Medveďovi, ktorý všetko pripravil tak, aby sme si mohli užívať ťažké bouldrovanie aj medzi výmenou plienok, robotou a kočíkovaním. Pre mňa nevyčísliteľná hodnota.
2.
Aký som mal rok? Alebo lepšie, dám si otázku, ako som začal s boulderingom tento rok. No, minulý rok som si kúpil prvú bouldermatku a zoznámil sa s tým, čo to vlastne obnáša také bouldrovanie. A tento rok som k nej pridal aj dve sitky, že nech mám detičky kde položiť. Takže idem na vec, si vravím. Neviem vlastne ako, ale zrazu som sa ocitol na obťažnosti 7C. Bolo pre mňa zadosťučinením, že som túto klasu pomerne hladko potvrdil na osvedčených lokalitách, kde bouldre mali na slovenské pomery veľa (3-6) prelezov, a to od väčšinou zvučných mien. Či už Lovec od Olivera, alebo Karanténa od Mojmíra, kde klasy potvrdil Tomaso a iní borci. Som za to rád a snažím sa pokorne, hoci mi to ide veľmi ťažko, sústrediť na to, čo ma čaká ďalší rok. Možno len viac plienok.
Slovenskú bouldrovú scénu sledujem najmä cez climb.sk, keďže veľa ľudí osobne nepoznám. Tešia ma však najmä mladé vystrelené hviezdy, ktoré posúvajú celú komunitu dopredu. Tak je to vo všetkom, tak je to aj tu.
Som tiež vďačný chalanom, ktorí zveľaďujú boulderingové oblasti a propagujú ho všade, kde to len ide. Dokonca už bežný človek vidí, že sa zvyšuje záujem o tento krásny a vcelku drsný šport.
PETRA KOREŇOVÁ
Pre mňa bol rok 2021 prekvapivý. Po niekoľkomesačnej pauze som na jar opäť začala liezť. Bez akýchkoľvek očakávaní, avšak s o to väčšou radosťou. Dlho som sa vytešovala z akéhokoľvek ľahkého bouldríka, plná šťastia, že opäť leziem. A možno práve preto to nabralo rýchly priebeh a už v apríli som vyliezla svoje prvé 7C. A potom ďalšie a ďalšie. Dokopy som dala vyše 50 bouldrov 7A – 7C. Vlastne môj lezecky najplodnejší rok. Asi to stúpa s vekom.
Neviem, ktorý boulder bol najkrajší. Ako keby každý nasledujúci bol o čosi krajší ako ten predchádzajúci, bez ohľadu na obťažnosť. Ale v skutočnosti sú všetky rovnako krásne. Krásne ako dni, ktoré strávim na skalách a v zdraví sa vrátim domov.
A čo lezecká scéna? Vlastne nič ma neupútalo, skôr ma odstrašujú tie masy ľudí, a niekedy prístup k lezeniu, akoby sa strácali hodnoty a sloboda. Ale našťastie to len občas.
Veľmi ma fascinuje ten proces plnej koncentrácie tela a mysle pri ťažkých prelezoch na jednej strane a hravosť a nepripútanosť na výsledok na strane druhej. A ten balans medzi tým. Vlastne tie 7C-čka som všetky preliezla vo chvíli, keď som to najmenej čakala.
Šimon liezol veľa, viac než ja.
Zostavili: Oli a Fero
Príspevky prešli redakčnou úpravou.
Druhá časť ankety bude online už v priebehu nasledujúceho týždňa! Zatiaľ si môžete pozrieť ankety z rokov 2017 – 2020.
Komentáre