Keďže bola chata pod Končitou k dispozícii až 1. novembra, získal som po návrate z Afriky čas na duševnú konsolidáciu a v neposlednom rade drahocenné hodiny pre finálnu digitalizáciu starých pokreslených papierov, z ktorých som samozrejme dva kľúčové stratil a musel som opätovne utekať do terénu.
Dva dni pred začiatkom akcie som držal v rukách prvý výtlačok. Bol to silný pocit, akési víťazstvo a to všetko, čo s tým malo prísť, bolo pre mňa „už len“ krásnou čerešničkou.
V rámci príprav akcie som zápasil s otázkou, ako veľmi ju propagovať. Mierne limitným faktorom bolo zázemie chaty, ktoré žiaľ neposkytuje zrovna koncertné priestory, ale na druhej strane sa bouldering (obzvlášť na Slovensku) počtom sympatizantov nevyrovná koncertu Eltona Johna s voľným vstupom. Informácia o akcii sa prirodzenou viralitou šírila, našla si tých správnych ľudí, ba dokonca aj takých, ktorí chceli prísť ale nebolo im dopriate. Škoda preveľká.
Druhým veľkým otáznikom bolo dušičkové počasie, ktoré zákonite evokuje nevľúdne podmienky a sychravé pohľady. Rozhodol som sa zariskovať, veď som už na Končitej zažil nejednu krásnu jeseň aj v novembri. Neviem, kto nakoniec tú slnečnú dieru nad Gepňárovou dolinou vybavil, každopádne mu všetci zo srdca ďakujeme!
Zelený vírus na Končitej dlhodobo vyčíňa, verím, že so sprievodcom sa do budúcna výhoda preklopí na stranu bouldristov. Nebolo to ináč ani deň pred akciou, keď sme sa so Stanom v svižnom tempe snažili obnažiť všetky andezitové krásky. Kedy to už ony pochopia, že nahaté budú aj tak vždy krajšie ako ukryté pod povymýšľanými zelenými garderóbami?
Večer sa ku nám pripája aj Bugi a za svetla čeloviek vyparádime ešte sektor Krokodíl. Vďaka, chlapci za pomoc! Zotrvačnosť kefujúcej ruky využijem ešte pri umývaní zubov a s reklamným úsmevom zhasínam.
Pekné slnečné ráno vlialo do mňa drahocennú energiu. Okolo 9:00 už začínajú chodiť prví bouldristi, dlho neváhajú a utekajú za bouldrami. Niektorí tu už boli, iní prišli prvýkrát a ukázali sa aj takí, čo už nejeden boulder na Končitej v dávnosti zdolali. Na moju radosť zavítali aj legendy ale skôr ako som sa s nimi stihol poriadne zvítať, utekali súťažiť o tekutých žolíkov.
Akcia mala mierne halloweenský nádych a veľa známych tvárí som v lese spoznával len poťažmo. Úroveň niektorých masiek bola mimoriadne vysoká, o čom svedčí skutočnosť, že som sa chcel so svojou priateľkou druhýkrát zoznámiť.
Korením akcie boli žolíky v podobe páleného ekrazitu. Na dievčatá čakala fľaška po úspechu v Levitácií 7A, chalani mali motiváciu na projekte Guča a žolíkom pre všetkých bol pán Krokodíl 6C, ktorý po troch rokoch veľmi túžil po ďalších prelezoch.
Kým som uzavrel registráciu, prvého žolíka už v rukách stískal Miloš. Rýchlym prelezom mu následne sekundoval Vilo a vraj môžeme len ľutovať, že kameramanovi Marošovi sa pri jeho preleze vybila batéria :)
Medzitým sa do Levitácie intenzívne zahryzla Katka, ktorá v snoch levitovala už dávno pred prvou návštevou Končitej. Boj to bol krásny ale síl na kompletnú realizáciu neostalo.
Rušno bolo aj pri Pochode salamandier 6B, kde sa dievky striedali s Palicom. Zakrátko som ale utekal ďalej, lebo som bol zvedavý, ako sa bude dariť silákom v žolíkovom projekte na balvane Guča.
Ako prvý tento krátky intenzívny boulder otvoril Miloš a tešil sa už zo svojej druhej fľašky. Jelínkovu silu 7C následne zopakovali aj Mišo, Vilo a Zavaky.
Odbehol som ku Krokodílovi, či sa mi nepošťastí zočiť voľajakú aktivitu. A práve včas. Naša vzácna návšteva z Nemecka – Patrick predviedol skvelé dynamické predstavenie s dvoma výpustami nôh. V oku Krokodíla si to naozaj nedovolí každý.
Ako štvrtý dnes zaknihoval prelez Krokodíla aj Adam, aj keď ho to stálo narazený členok.
Najviac obiehaným kameňom bola podľa očakávaní mohutná Prova. Svoje bouldríky si na nej celý deň v pozvoľnom tempe pripomínal Riči. Najlezenejším 7B bola previsnutá silová hrana La Prow. Stano ako jediný prebehol aj jej nástupový variant z jaskynky Fly like an Eagle 7C. Rampičôčičku 7B pozamykal iba Vilo.
Veľa prelezov malo aj chytovaté Béčko Čo ťa operujú 7B, vedľajšiu Kafeteriu 7B zopakovali iba Zavaky so Stanom. Dávidovi nechýbalo veľa ani k celkovo tretiemu opakovaniu lištovej Hypnózy 7C.
Mrzelo ma, že môj obľúbený bouldrík Predposledný mohykán 6C+ sa dnes prelezu nedočkal. Náladu mi napravili Cyril s Mišom, ktorí ako jediní v rámci súťaže predrtili poctivú Skrýšu 6C+ bohatú na nevšedné kroky.
Kúsok vyššie sa pri ohnisku slackovalo, opekalo, strašilo či vegetilo. Zvedavé slnko nakúkalo pomedzi stromy, aby nám zámerne umocnilo ladne plynúcu atmosféru. Na tomto mieste tlčie srdce Končitej, cítim to pri každej návšteve. Aspoň na chvíľu si nikdy neodpustím jeden hlboký nádych.
Pri Planétke sa dnes striedali bouldroví kozmonauti jedna radosť. Najcennejším skalpom bol Stanov prelez Ideálu 7C, ktorý bol dodnes projektom. Vznikla parádna línia, v ktorej sa sleduje smer Imága ale lezie sa čisto stropom.
Imágo 7B sa dočkalo 3 prelezov od Cyrila, Miša a Maja. Vedľajší skvostík Minimal 7A+ vybehli Cyril s Mišom a predĺženie Maximal 7B vyliezol Stano.
Na balvane Planétka bol najlezenejším smerom rovnomenný smer za 6B. Jožko vyliezol aj Kométku 6C. Debut 7A dal len Stano a keďže je v kozme ako doma, pridal aj vytrvalostnú Intergalaktiku 7B+.
Výlet do sektoru Vodáreň si spravili iba Jožko s Fiďom, aby počistili kameň Sabotér vrátane nosného smeru za 7A+.
S prvou tmou sa väčšina bouldristov pobrala do tepla chaty zahájiť súboj lyžíc nad chutným gulášom. Malá skupinka sa zišla ešte pri Levitácií 7A, aby si onú chytovatú lahôdku vychutnali za svetla čeloviek.
Posledné sa zo skál od Big brucha 6A vracali dve najstrašidelnejšie bouldristky Jitka s Aďkou. Naozaj nikomu nezávidím, kto ich na tejto ceste v tme postretol.
Na chate už vládol čulý ruch, vyhladnuté bruchá bouldristov sa zaslúžene nechali rozmaznávať svojimi pánmi. Krátko pred deviatou sme pristúpili k vyhláseniu našej súťaže o parádne ceny od firmy Peter bouldering.
Z dievčat sa na treťom mieste umiestnila jediná zástupkyňa od našich bratov Katka Planková, ktorá zároveň zaznamenala najťažší ženský prelez dňa Múr nárekov 6A+. Cenu za druhé miesto si odniesla Jitka Guričová s prelezeným Big bruch-om 6A. Na prvom mieste sa s miernym náskokom umiestnila dnešná najaktívnejšia bouldristka Kačka Krištofičová.
V mužskej kategórii obsadil tretie miesto Dávid Závacký s piatimi sedmičkovými bouldrami. Druhé miesto ukoristil výborne lezúci Mišo Marek, ktorý k piatim sedmám pridal aj dve poctivé šestky. Na prvom mieste sa celkom suverénne umiestnil Stano Klimo s ôsmymi sedmami, z toho troma 7C, jedným 7B+ a štyrmi 7B.
Sprievodná súťaž mala reflektovať atmosféru halloweenskej noci z piatka na sobotu. Z odvážnych bouldristov, ktorí sa nehanbili preobliecť za niečo nepekné porota vybrala najstrašidelnejšiu masku. Víťazom sa stal nechutný Jigsaw alias Jitka.
Krátko po vyhlásení sa nálada na chate uvolnila, DJ „sem môže iba Oliver“ púšťal CD plné neštandardných tónov. V rytmoch „old skúlu“ sa našiel Ivo, Kačka ako správny víťaz sekundovala vo všetkých štýloch, Maroš bol verný svojmu minimalu. Keď už Kubo viac vylieval ako vypil, zapol autopilota a už ho nebolo. Peťovi bolo viac-menej jedno a Joskiho sme občas vyhodili cez okno. Riči v réžii nedávnych úspechov vo svojom životnom projekte na Kalvárii trsal ako diabol, často ho bolo možné pristihnúť ako si dáva sóličko kdesi opodiaľ.
Ďalší, kto sa nemalou mierou zaslúžil o rozvoj boulderingu na Končitej bol Ondrík, a tak som bol veľmi rád, že tu dnes tancuje s nami. O 3:30 sa ma už teta chatárka nesmelo spýtala či nestačí. Tak reku, že dobre, veď na vás už aj tak dobre nevidím.
Dnes ostali nám spomienky na akciu, ktorá nemala veľké ambície a dopadla nad očakávania dobre. Všetko do seba zapadlo, počnúc zázračne dobrým počasím, skvelými ľuďmi, suchou skalou a končiac niekde dostratena v krásnej atmosfére.
Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí si prišli zaliezť, ktorí sa odvážili zasúťažiť a odovzdali súťažné hárky. Ďakujem všetkým, ktorí prejavili záujem o sprievodcu, aj vám, čo ste predviedli skvelé výkony, chatárkam za trpezlivosť a výborný guláš.
Vďaka patrí Peťovi z firmy Peter bouldering za to, že sa postavil za moju myšlienku a podporil rozvoj boulderingu na Slovensku produktmi „od srdciara srdciarom“.
Verím, že sa vám všetkým páčilo, že tvorba sprievodcu mala zmysel a že sa budeme pod balvanmi opätovne spolu stretávať. Ďakujem za nádhernú atmosféru, ktorú ste v sobotu v lese a na chate vytvorili, budem z nej čerpať energiu ešte dlho. Hlavne vďaka vám sa už zase naťahujem za drátenou kefou. Ste machri.
Oli
Komentáre