Vďaka Ondrovým absťákom vzťahujúcim sa k potrebe liepania na šutriaky aj v období jeho pobytu v Bratislave (rozumej, že práve nebouldruje niekde mimo SR), sa onen menovaný pustil do početných prieskumných výjazdov v blízkych karpatských lesoch. Zakrátko sa do popredia dostal zaujímavý fakt, a to že aj v juhovýchodnej časti Malých Karpát sa žulové jadro na niektorých miestach obnažuje a „vypľúva“ na povrch formácie kameňov rôznej koncentrácie a veľkosti. Sústreďujú sa na menších hrebeňoch, či priľahlých svahoch. Limitujúcim faktorom je práve veľkosť, ktorá u väčšiny šutrov príliš neprekvitá, no aj napriek tomu sú kupodivu mnohé z tých menších tiež leziteľné a plodia špecifické bouldrové problémiky. Najviac ich Ondro objavil v lesoch poblíž Vajnorskej doliny a za zmienku nepochybne stojí aj balvan v Rači nad Peknou cestou. Všade prevládajú nástupy zo sedu (miestami až zúfalé), nakoľko výška kameňov si to vyžaduje. Najnovšou pýchou je ale nedávno objavený parádny 3,5-metrový boulder, ktorý v istom slova zmysle, rozširuje charakter tunajšieho boulderingu.
Aj keď je kameňov zatiaľ len pár, a aj keď neležia úplne pri sebe, ony tu v tom bratislavskom lese ozaj sú…, a v tomto štádiu objavenia vám určite dokážu ponúknuť solídny jednodňový bouldering (v prípade niektorých projektov si spravte voľno aj na celý víkend).
A tak utekajte búšiť do Blavy, kým vám tu všetky tie panenské balvany šialene neobouldrujeme. Možno popritom aj niečo nájdete… a ja budem raz môcť v zátvorke za nadpisom napísať aj číslo 2.
Oli.