Malý kontinent. Aj tak ho domáci nazývajú. Veď ako by ste ináč pomenovali malý ostrov, na ktorom sa snúbia charaktery krajín z celého sveta? Plynule do seba zapadajú. Pri cestovaní sme si „ostrých hrán“ nevšimli. Proste sme boli zrazu na púšti, kým pred pol hodinou sme stáli na najvyššom bode ostrova obkolesení vysokohorskými borovicami. Cestou k oceánu nás sprevádzal mohutný kaňon, nenápadne v nás vyvolávajúci asociácie s pánom Grandom americkým. Všetko sem zapadalo, plynule, všetko bolo prirodzené a úchvatné vo svojej variabilite.
Ostrov je naporcovaný divokými sopečnými kaňonmi na tisíce častí. Ako inak, veď Gran Canaria je jedným z vulkanických bratov Kanárskych. Jeho najväčšie bohatstvo sa ukrýva vo vnútrozemí. Ako v divokom tobogáne môžete brázdiť ostrovom po úzkych kľukatých cestách, hore dole, dole hore. Všetky cesty ústia na čarovné miesta, kde je vždy zážitkom prestúpiť na novú dráhu.
Pred dvoma rokmi sme zažili skvelé dobrodružstvá na Tenerife. Vyzliecť sa z teplých šálov a nasadiť krátke nohavice sa nám veľmi zapáčilo. Dnes nachádzame v porovnávaní veľa zhôd.
Oba ostrovy vynikajú v obrovskej pestrosti na malom priestore, veľkými prevýšeniami a na počet obyvateľov aj veľkou lezeckou či bouldrovou komunitou. V tomto poslednom bode získava Gran Canaria prím, pretože možností na kvalitný bouldering je tu viac, čomu zodpovedá i patrične zastúpená komunita silných bouldristov.
Rapídnejší rozvoj boulderingu na ostrove začal až v posledných rokoch. Ešte prednedávnom by ste sa „dogúglili“ iba k dvom boulderingovým oblastiam, z čoho len jedna mala sprievodcu (El Berriel) a druhá sa ukrývala za rozvitú tajomnú vetu opisujúcu malebné prostredie pri horskom jazere (Chira).
Dnes sa sformovali skupinky silných borcov, ktorí postupne odhaľujú potenciál ostrova. Neoficiálna mapka bouldrov zobrazuje na ostrove 9 oblastí, cca od roku 2010 sa v niektorých konajú bouldrové eventy, chalani natáčajú virálne bouldrové videá na profi úrovni, kde stvárajú okuľahodiace kúsky do 8B. Veci sa naozaj zmenili.
Zatiaľ čo ostrov Tenerife vo mne zanechal odkaz výborného dovolenkového boulderingu, Gran Canaria je so svojim potenciálom trochu ďalej. Dovolím si to tvrdiť aj napriek tomu, že sme navštevovali iba jednu oblasť.
Tentokrát sme opäť zvolili dovolenkový režim spojený s poznávaním ostrova. Pocit, že ste na ostrove a neviete čo je na jeho opačnom brehu sme rozhodne zažívať nechceli. Akonáhle krajinu bližšie spoznáte, všetko do seba zapadá, všetko si viete zasadiť do priestoru, do kontextu, viete premýšľať obojstranne. Dnes analyzujete boulder na juhu ostrova a zajtra časový plán výletu na severe ostrova, zdravíte bouldristov v kaňone, aby ste ich stisky rúk následne porovnávali so stiskami predavačov medu v dedine.
Za najväčšiu a najlepšiu bouldrovú oblasť sa dnes na ostrove považuje Mogán. Delí sa na tri sektory v závislosti od polohy v kaňone – spodný, stredný a horný (abajo, medio a alto). Prostredie je naozaj skvostné. Po užšom vstupe do kaňonu sa otvára nádherná krajina so svahmi posiatymi balvanmi. Najviac z nich sa ale sústreďuje v bývalom koryte v centre kaňonu. Šutriaky sú naozaj pestré. Tvarmi, rozmermi, charakterom horniny, kvalitou.
Mimo líšt a dierok sú pomerne častými chytmi aj šialené obliaky vymyté vodou. Niektoré sú až tak oblé, že vás to neustále núti vyslovovať otázku: Prečo sú vlastne omádžované?
V Mogáne prevládajú silové previsnuté bouldre. Napriek tomu si zalezie určite každý, lebo v niektorých sa neúmerne zväčšujú chyty, stupy, motivácia…
Najkrajšie línie sú najťažšími práskami od 8A po 8B. Najlepšia je na nich skutočnosť, že všetky sú po chytoch a v slušných stropoch, čiže pri silovej prevahe sa vám môže sezóna zberu začať už pomerne skoro. Ináč povedané, príliš v týchto bouldroch nenavymýšľate.
Sprievodca zatiaľ neexistuje (vraj sa na ňom intenzívne pracuje). Platí to nielen pre Mogán, ale pre celý ostrov. Výnimkou je iba menšia oblasť Berriel, ktorú na webe dohľadáte, no s rozptylom bouldrovej obtiažnosti to v nej nie je žiadna sláva.
Ak na ostrov prídete so zámermi prevažne bouldrovými, odporúčam vám kontaktovať Grandbouldercamp – zázemie bouldristov v meste Agüimes, kde sa vám pravdepodobne podarí aj ubytovať. Chalani sú vždy radi, keď k ním zavíta niekto „zaoceánsky“ a môžu ho previesť najkrajšími bouldrami ostrova.
Ďalšou možnosťou pre zisk informácii je navštíviť lezecký obchod Mandala v hlavnom meste Las Palmas. Personál je veľmi ochotný. Radi sa s vami na bouldroch stretnú, aby vám ukázali skvosty domáce. Jedinou chybičkou krásy pre vás môže byť podmienka hablovania, keďže prítomný personál nevedel po anglicky.
My sme to nakoniec uhrali sami a bez sprievodcu. Zvíťazila v nás chuť oddýchnuť si. Z davu bouldrov v Mogáne vyberali sme tie, čo hlásili sa. Bolo to príma. Nasávali sme ticho všetkých krásnych obrazov a popritom si užívali tance bouldrové. Pokorili sme ozajstné skvosty, vyskytli sa aj ťažšie ako krajšie, každý si otvoril i projekt pri svojej hranici a potom sme už len svorne hľadeli unavení dolu údolím odkiaľ podvečer pravidelne prichádzali dobré vibrácie. Bez hanby musím povedať, že to bolo utužujúce.
Jeden deň sme dali šancu aj inej oblasti, ktorú sme mali asi 15 minút od nášho apartmánu v Agaete. Cenobio de Valerón sa nachádza na severe ostrova. Myslím, že v rokoch 2009 a 2010 bolo Cenobio miestom konania bouldrovej akcie. Po tom sa potenciál vyčerpal. Je to jedna z oblastí, ktorá sa na videách z kanárskych bouldrov vyskytuje pomerne často. Na niektoré línie som si robil zálusk, avšak…
… nezobrali sme si mačetu. Chlapci v Mandale nás neupozornili, že prístup k oblasti dosahuje vysokého levelu dobrodružstva. Paľo Barabáš by z toho iste natočil dych vyrážajúci dokument, no pre nás kritický faktor, pokiaľ si je ešte z čoho na ostrove vyberať. Bambusy, kriaky, šutre, sem tam i hovienko, pichliače, kaktusy. Po 20 minútach prebíjania sme to vzdali a presunuli sa do Mogánu.
Aktivita domácich v poslednom čase prekypuje aj horskej oblasti Hoya de Tunte. Aj na základe videných videí som sa tam veľmi tešil. Upozornili nás, že pokiaľ si chceme zaliezť obaja, máme kvôli vysokej obtiažnosti bouldrov zvoliť radšej inú oblasť.
Aj posledný lezecký deň trávime v Mogáne. Masívny potenciál údolia má svoje limity mierne v nedohľadne. Ak by ste na ostrov prišli za boulderingom aj na mesiac, plnohodnotne vás uspokojí len táto oblasť. Pri iných hodnotách ostrova by to však bola škoda. To nám verte. Bežte sa zatočiť aj nejakou serpentínou a uvidíte, kde vás vypľuje. Určite tam bude dobre.
Oli
Komentáre