Esenciálny bouldering na Tenerife

Horúce srdce Zeme občas emóciu žilami pustiť musí. Rozburcuje latentnú energiu niekde v hĺbkach nepredstaviteľných, poberie z nej silu na ono majestátne uvoľnenie a bum. Explózia žeravých vzruchov s plazivými slzami. Tak zanikajú svety, ktoré na nešťastnom mieste osídlili, alebo vznikajú nové, čo povstali z oceánov. Ostrovy a lá vyrážky na morskej tvári vyrašili z podvodného sveta za nebesami. Vulkány na vlnách ako Tenerife so šiestimi bratmi Kanárskymi.

Kto rád šuchoce podrážky na usmoklených dlaždiciach vianočných námestí? Zhrbenými ramenami ohrieva svoje stratené ja a tlačí bradu ku golieru, nech mu zima úchylná nevyšticuje bradavky? Kto rád skloňuje koniec lezeckej sezóny a teší sa na tréningové masochizmy? No veru, my až tak nie.

foto: Oli

Navráva to aj bulletin v lietadle, že keď do EU vtrhne mráz so šálom na krku, práve Kanárske ostrovy sú jediným miestom únie, kde vám slnečné lúče pomôžu zo špiku kosti doterné chlady striasť.

foto: Oli

Na vyhriatej pevnine čas sa opozdil. Vystupujeme z lietadla a milosrdný stroj času núka hodinu k dobru. Všetok zhon, ktorý nám doma studené ruky poschovávali do vrecák, tratí sa hneď v plynulom rytme ostrova. S prázdnymi vreckami sa pre nové zážitky ľahšie chodí. Onen slobodný krok je dôležitý, práve keď tušíte, že sa toho bude k plnohodnotnému vstrebaniu opäť strašne veľa núkať.

foto: Oli

Tenerife je najväčším z Kanárskych ostrovov. Úchvatná je prírodná variabilita ostrova, ktorá je spôsobená veľkým rozsahom nadmorskej výšky, členitosťou a sopečnou genézou. Na relatívne malej rozlohe sa dokáže prestriedať nespočet krajinných typov. Od skalnatých útesov, zelených lúk a viničov, cez široké pláže, pralesy, boriny, až po vyprahnuté kaňony a nekonečné marťansko-sopečné planiny.

foto: Oli

Život ostrova sa sústreďuje na svahoch majestátneho spiaceho vulkánu Pico de Teide (3 718 m n.m.), ktorý je súčasne najvyšším vrchom Španielska a treťou najobjemnejšou sopkou na svete. Rovina sa na ostrove objavuje len striedmo. Vynímajúc leteckú runway s menšími plochými pobrežiami, najširšími územiami s malou členitosťou sú sopečné planiny priamo pod Teide vo vnútri obrovskej kaldery. Okrem prístavných miest je teda väčšina sídiel situovaná v strmých svahoch a sľubuje pekné výhľady.

Na základe menovaných dispozícii bolo pre nás do 9tich dní ťažké vtesnať všetky ciele. Neodmysliteľným totiž bolo poznanie ostrova ako takého, pretože aj svet bouldrový funguje na obšírnejších interakciách, aby sa ukázal v krásnych farbách. Nakoniec sa šťastným prezentoval systém 1+1, a teda deň boulderingu a deň oddychu na poznávacích cestách. 9 dní je síce málo ale ako sa vravieva, dosť na to, aby sa ťažko odchádzalo.

foto: Walter

Tenerife má z celého súostrovia asi najlepšie lezecké zázemie, najviac sprievodcov, medializácie. V tomto prípade ale „najviac“ neznamená veľa, je to len viac vo vzťahu k ostatným ostrovom.

Rozvoj boulderingu tu stojí na niekoľkých jednotlivcoch. Za tými najťažšími domácimi bouldrami dokonca stojí len jeden. Walter je tunajší guru, chlapík s pestrými koreňmi, ktorý sem pred 10 rokmi emigroval z Rakúska. Pochádza z Innsbrucku a ak myslíte na Zillertal, robíte dobre, pretože na množstve ciložských práskov sa podieľal práve on.

foto: Oli

V centre lezeckého diania na Tenerife – v Aricu vytvoril improvizovaný base camp pre lezcov, na ktorého prestavbe sa neustále podieľa spolu aj s dobrovoľníkmi (Ahoj, Zuzka!). Walter to myslí dobre, živí filozofiu lezeckého priateľstva, približuje skalu bližšie k nadšencom a naopak. Má vynikajúco modelovaný cit pre boulder. Ešte som nezažil nikoho, kto dokáže tak komplexne definovať bouldrový problém a pri tom veľmi jasne a trefne. Krásne pracuje s kolektívnou energiou, vyhecuje sa ako zviera a v zápätí dokáže odovzdať úprimnú podporu. Esenciálny viacrozmerný a čistý bouldering bez nánosov aký nezažívam príliš často. Vďaka!

foto: Walter

Najlepšie podmienky na bouldering sú na juhovýchode ostrova v okolí Arica. Balvany sú roztrúsené na dne „barrancos“, čo sú výrazné sopečné ryhy, neskôr dotvorené tečúcim tokom. Na stenách týchto (dnes už vyschnutých) kaňonov sa realizuje i lezenie s lanom. Najznámejší lezecký kaňon je kúsok nad Aricom pri osade Ortiz. Most ho predeľuje na horný sektor – „Arriba“ a menší dolný „Abajo“.

V sektore Abajo nájdete cca 20 bouldrov, za to väčšina z nich sú naozaj kvalitné a výrazné kúsky najmä v šestkovom a sedmičkovom stupni. Veľkou výhodou je v tomto období permanentný tieň na väčšine bouldrov.

foto: Oli

Arriba je na tom kvantitatívne o poznanie lepšie. Zmapovaných je vyše 30 balvanov pozdĺž kaňonu. Charakter skaly predurčil rozmanitý bouldering. Nájdete oblinové problémy, previsnuté silové kroky, kolmice s ostrými dierkami a sem-tam i malú lištu. Sprievodca má rozsah jednej A4 a poľahky ho zoženiete aj v obchodnej sieti Tenerife outdoor (Granadilla alebo La Laguna). V obchode v Granadille vám za poplatok požičajú aj matrac (PAD Fatman). Prenájom jedného Fatmana nás na 9 dní vyšiel 25 eur.

foto: Oli

Ďalšia významná oblasť je Arico Nuevo vzdialená od Arica cca 5 km. Kaňon je tu plytší a otvorenejší ako v Ortiz. Keďže je posadený aj v nižšej nadmorskej výške býva tu o poznanie teplejšie ako hore. Arico Nuevo je čisto bouldrová oblasť (sprievodca sa dá stiahnuť na nete) s troma sektormi: najstarší „Alto“, „Medio“ a najnižšie položený „Bajo“. My sme navštívili iba Alto a Medio, na Bajo nám už kvôli niektorým restom z predošlých dní nevyšiel čas.

V Nueve sú o niečo estetickejšie línie, často sa lezie po výrazných oblých hranách. To nie je pri teplotách nad 20 stupňov vždy ľahké a je nutné podmienku správne uchopiť.

foto: Oli

Prvé dva bouldrovacie dni sme darovali práve Nuevu.

S Aďkou nám trvá dlhšie, kým sa rozlezieme, nakoľko sme skalu posledné týždne držali len v slnečných predstavách sychravých dní. Pár madlovačiek a technické problémiky nás našťastie skoro navrátia do kultúry tohto športu celkom dôstojným spôsobom.

foto: Oli

Zuzka a Aďka formujú na najbližšie dni úderný tandem do platničkovo-fontáčšsko-hranovo-výlezových problémov, zatiaľ čo mňa Walter prevádza po údolí a postupne mi ukazuje najkrajšie kúsky. Hranka tam, previštek tu, mesiac nad nami, deň za nami. Človeče, kde je tá hodina k dobru?

Na ostrove existuje len malá skupina aktívnych bouldristov, aj z toho je veľká časť lezcov s lanom, ktorí si občas zabouldrujú. Walťo mi rozpráva o svojich siedmych rozpracovaných projektoch na ostrove, ktoré nemá s kým skúšať, a preto ho vždy teší akákoľvek session pod niektorým z nich. Spomínal na dobýjanie projektu v malej oblasti na severe ostrova v San Marcos spolu aj s Danim Andradom, ktorý ho odhadol na 8B+. Toľko isto stačí k predstave o strašnom mordore a nejakej hodnote týchto prasačín.

foto: Walter

Po cestovateľskom rest day-i máme namierené do Ortizu. V base campe naberáme Zuzku a fičíme do kaňonu, kde nás hneď pri vstupe doň prekvapí visiaci Svišť na lane. Tento rok nám to urobil už niekoľko krát. Zrazu sa objaví, to on rád. Aby toho nebolo málo, na druhom konci lana stál Rasťo a kúsok opodiaľ sa hrala Nela s Katkou. Česko-slovenská rodinka mala za sebou obdobný útek zo zimy za lezením pod patronát teplých decembrových lúčov.

My pokračujeme ďalej do sektoru Abajo za bouldrami. Onedlho sa stretávame s Walterom, ktorý sa ihneď púšťa do prezentácie kamenných krások. Keď vyčerpáme možnosti, tasí na mňa projektový tromf a seansa môže začať. Dievčatá sa medzitým presúvajú do horného kaňonu, kde je pre ne oveľa viac platničkovo-fontáčšsko-hranovo-výlezových možností.

foto: Walter

Neskôr sa k nám pripája i Katka so Svišťom. Pôvodný krutonástup Katka vymýšľa, ako ináč, nohami napred, a projekt sa začína otriasať v základoch. Walťo po 3 rokoch skúšania neverí vlastným očiam. Nelu to tiež vzalo a z dôvodov sebe známym nezastaviteľne vykrikuje „paradajka, paradajka…“. Názov by teda bol. Za svetla čeloviek sa už ako jediný fyzicky disponovaný jedinec ukázal Svišť. Prvoprelez by teda bol.

foto: Walter

foto: Oli

Viac hláv, viac nápadov, lepšia atmosféra, väčšia motivácia, zdieľaná radosť. To je to, čo chýba Walterovi. To, čo chýba boulderingu na Tenerife a čo my, cezpoľní, na rozdiel od domácich pocítime možno až z dlhodobého hľadiska.

Zaspávame s mimoriadne dobrým pocitom, eufória a radosť mi búši v žilách a nadvihuje paplón až do skorého rána. Viem, že včerajšok si bude vyžadovať aspoň dva odpočinkové dni, ale to pri každodennom aktívnom obdive ostrova vnímame s veľkým nadšením.

foto: Oli

Sahara k nám na posledné tri dni poslala zásielku výdatne ohriateho vzduchu. Teplomer sa udomácnil na hodnote 26 stupňov. Posledný lezecký deň teda usádzame do horného sektoru Arriba v kaňone nad Ortizom. Walter má dnes rodinné povinnosti, stretávku však máme dohodnutú s česko-slovenskou rodinkou.

foto: kamarát nemecký

Dopoludnia využívam komfort večného tieňa v Abajo a odpočinutý si za podpory mojich dievčat rýchlo vyleziem Paradajku. So Svišťom sa neskôr zhodneme, že s prižmúrenými očami by to mohlo byť 7B. Ešte som nenabral odvahu napísať to Walterovi.

foto: Aďka

Na striedačku Rasťo, na striedačku Katka, stálica Svišť, a pomaly sa preliezame najkrajšími bouldrami horného kaňonu. Pán učiteľ Pilkyn opäť rád posúva svoje skúsenosti ďalej. Dievky naše učenlivo naslúchajú, pretože čo sa v mladosti naučíš, neskôr vyzerá približne takto.

foto: Oli

Dobrák čas nám zase uštedril trošku tmy, len čo sme to nečakali. Cítiť vzduchom priasť túžbu vziať si domov ešte jeden hodnotný skalp. Poslednými možnými pokusmi si so Svišťom balíme na cestu oblinovo-pätovací maratón „El maraton 7C“ a zatvárame za sebou dvere.

foto: Oli

Spýtal som sa Waltera, či sem chodí viac ľudí za lanom alebo za boulderingom. Bol som presvedčený o odpovedi ale aj také otázky sa vám žiada raz za čas položiť. On povedal: „Ľudia sem chodia proste za dovolenkovým lezením.“ A ona radosť z mojej otázky sa bez irónie dostavila.

Oli

Epilóg

Myslím, že len na malom diele možno pochopiť veľkosť myšlienky. Vo svete boulderingu bude Tenerife bodkou malou, ale keď ho zažijete vo všetkých súvislostiach, možno si tú bodku zvýraznite… Sú veľké ťažko čitateľné oblasti s konzumným boulderingom, kde rotujú tisícky bouldristov ročne a na druhej strane sú práve tie malé, ktorých história a súčasnosť stojí na niekoľkých jednotlivcoch. Či už je to Walter, Peťo Schwarz na Šumave, Riči a Maroš na andezitoch našich alebo Ondro v Karpatoch, prajete si byť toho súčasťou, chcete poznať zaujímavé príbehy, skúšať projekty, chápať ich tvary a zdieľať energiu. A blížime sa k podstate samej, pretože oni by ten boulder očistili aj keby ste neprišli, aj keby už neprišiel nik iný len sám machorast. A to sa mi páči, to je tá najčistejšia forma a skutočný vzťah bouldristu s jeho líniou.

Komentáre

  1. Walter, thank you for showing me your bouldering world. Zuzka, vďaka za spoločnosť a nezištnú pomoc. Hasta luego!
    Oli
  2. ja vdaka za chachi dni s vami, za motivacnu silu andreity, technicku podporu tvoju, tete co nam energy kokosky napiekla, podlhovaste holuby a maticke zemi za neudrzanie vnutorneho bublania par rokov dozadu.a aby som nezabudla: za kazdodenny odvoz pred dvere.haha.aloha.
    zuz
  3. Oli, díky za článek. Já si občas kladu otázku (a nejen já), proč vlastně furt boulderuju a čistim nový věci a tak. Jsem strašně rád, že to něco můžu najít mezi tebou napsanými řádky.
    Petr Schwarz
  4. no ja to vidim tak, ze v podstate ide iba o to ze sa ucime komunikovat s tymito prazvlastnymi starobylymi tvormi a ony nam za nasu snahu zvestuju zvesti nevídané... stastne velikonoce
    ondro
  5. hello thanks oli for you compani...was nice one
    walter goller
  6. Hello, Do You have a bouldering topo from Tenerife? Thanks
    Kuba
    1. Hi Kuba, you can get the bouldering topo in one of outdoor shop (Granadilla or La Laguna) but it is only one piece of paper (Arico Ortiz). For Arico Nuevo check here: http://www.roxtar.es/images/croquis/arico/8%20arico%20nuevo%20poris.pdf
      1. But wherever you will be, ask for Walter :) He can show you lot of bouldering potential

Pridaj komentár