Sněžník veru nie je miesto, kam by ste dohodili, ale je to oblasť, kam sa aj napriek tomu z Bratislavy vždy radi vyberiete. Možno druhý (občas asi aj ten najlepší) bouldering v Čechách. Záleží, kde práve ste, s kým, ako sa vám darí, či sú čučoriedky a či vás ten dážď nakoniec obíde.
Okrem najpozitívnejšej predpovede bola na váhach výberu víkendovej destinácie najťažším závažím skutočnosť zrodu parádneho sprievodcu Modřín/Sněžník z dielne usilovných chlapcov ukrývajúcich sa pod značkou czechbouldering.com.
V rukách s touto knižkou sa už nedalo ináč. V piatok v noci prichádzame do kempu pod Císařem, aby sme sa rýchlo ukryli pred doznievajúcou búrkou. Tunajšie pivo nás príliš neoslovilo, rozbaľujeme stany a súťažíme o prvú polohu ležmo, veď ktovie, kedy bude ráno Stano buntošiť.
Pravda, teploty na víkend neboli z kategórie vyhľadávaných. 30 stupňov vie v obline zatriasť aj s Chrisom, ba dokonca by ste ju možno ani nemuseli zapnúť do prúdu. Nám sa bouldering na slnku páči, stačí to prevrátiť na výzvu a pokusy lietajú hlava-nehlava.
V sobotu sa slnku akosi nebránime. Zakotvíme hneď pri prvých výstavných kameňoch vedľa turistického chodníku. Rozpohybujeme kĺby, Stano sa vyznamená pekným OS prelezom Porery 7B+, vylezieme si Cukyho 7B , a ktovie prečo, zláka nás aj špinavý zavlhnutý Skrytý klenot 7A. Ale hravý.
Znenazdajky sa cestičkou prirútia Šárky so Svišťom. Človek sa pred týmito zvermi asi nikde neskryje. Expanzia našej skupinky sľubuje zábavný deň.
Presunieme sa pod Medvěda. Bezpochýb jeden z najkrajších šutrov v Čechách. Každý si tu nájde svoj bouldrík, Aďka sa pustí do Pravičáka 6C+, Zuzka pekne pokusuje Two fingers 6B, Bugi šúľa cigaretu a my so Stanom potrápime Jedlý olej 7C+.
Na zúrivých lištách to v dnešnej podmienke nie je ono, vylezieme si aspoň krásnu líniu Zvířatko 7B. Aďka bravúrne vyladí svoj prelez Pravičáka 6C+ a stiahne Zuzku na kávičku do neďalekej reštaurácie.
Rozkladáme matrace pod hviezdičkovým bouldrom Respekt 7A. Postupne preliezame a niekoľko pokusov obetujeme aj SD nástupu za 7C. V kľúčovom kroku nám ale oblé chyty vypovedajú poslušnosť.
Svišť je na Sněžníku ostrieľaný jedinec, preto mi to nedá a pýtam od neho tip na pekný boulder. Odporučí nám Proces 7C+.
Strop po chytoch chutí aj v týchto podmienkach. Parádny to celotelový boulder si so Stanom vymyslíme každý metódou blízkou svojim dispozíciám.
Doliezame sa ešte na Telocvični, aby sme neskôr za svetla lúča čelovkového hľadali chyty v Glass story 7A. Keďže sme mali slabé baterky a lúče postupne odumierali, vytratila sa aj naša chuť pasovať sa s oným problémom. Jediné, čo v túto večernú hodinu žiarilo, boli Aďkine oči pri programovaní neďalekého 6B+. Potom sme to už kolektívne vzdali a nohy naše odniesli nás k autu. Započala púť za teplou večerou, čo u Dědka pri bramborových knedlíkoch vyvrcholila.
V nedeľu sme sa rozhodli nazrieť do sektoru nami nenavštíveného, usedeného na opačnej strane stolovej hory – Dresden. Presne tam, kde sa slnko zrána hanbí nazrieť a večer vydychuje naoranžovo.
Prevažne ľahšie bouldre voňajú nádhernými výhľadmi do Saska. Chytov je tu neúrekom, skoro ako čučoriedok pod nohami. Všetko sa mení až pri balvane Panel. Chytov by ste sa v Paneli 7C na nástupe dovolávali zbytočne, zato čučoriedok ubúda len poťažmo.
Teplo vie byť zákerné. Okrem zapotených prstov vám vie urobiť aj sparno v hlave. Rezultujú z toho nápady ako Trhač 7B, krásny boulder po oblých, aktuálne vypražený na priamom slnku.
Záhadnou zhodou okolností sa mi darí prelez, budem nad tým po večeroch premýšľať.
Naše nedeľné objavné dobrodružstvo sme sa rozhodli pri Paneli ukončiť. Potucha nepostretla nás, tá, čo by nám napovedala, že pravým dobrodružným nádychom deň obdarený ešte len bude. S kosodrevinou medzi nohami, steblami trávy v ústach a nohami po bedrá utopenými v zákerných dierach, pretrmolíme sa úspešne k rozhľadni.
Odtiaľ je to len kúsok za dolezovými bouldrami víkendu. Klenot 7A, Větší klenot 7B, Hermelín 7A a nakoniec krásna ľubochytná Leštěnka 7A, naposledy opečiatkujú naše utrápené prsty.
Na záver nedá mi nevysloviť obrovskú vďaku za existenciu sprievodcu, hromada práce za ním oplatila sa a dala vyniknúť nielen krásnym balvanom, ale boulderingu samotnému. V duchu hesla víkendového „Namádžuj, lebo ďaleko nezájdeš!“ pochopím, ako sme si vôľu mádžom výdatne opackali, keď sme tak ďaleko zašli. A prídeme zas.
Oli
Komentáre