Vnútorné chvenie vyvolané kombináciou nekonečnej zvedavosti a nedočkavosti ma sprevádzalo už počas prvých momentov, keď sa nám konečne podarilo odtrhnúť od hemendexov a káv. Ideálny prístup s očakávaným komfortom známym z najfrekventovanejších sektorov sme na prvý pokus netrafili úplne dokonale. Toto nováčikovské zaváhanie vyústilo do menšieho brodenia divokým terénom, ale penu z úst mi drobné orientačné zakopnutie zotrieť nestihlo.
Ku Kostke sme dorazili práve včas. Niektorí členovia tlupy už toho začínali mať plné zuby a z ich úsmevov fialová farba pomaly vytláčala tú prirodzenú, známu z čias pred nálezmi prvých čučoriedok.
V okolí Kostky sa krajina otvára a hustý les ustupuje. Človek sa tu razom cíti veľmi príjemne. Tu a tam pekná okatá línia, do ktorej nie je ťažké úpenlivo sa zapozerať.
Páči sa nám aj pokoj navôkol. Síce tu nie sme úplne sami, ale East Side do nás v ustavičných dávkach pumpuje akúsi harmonizujúcu látku.
Premiérové návštevy sú vždy iné. Zvedavosť, očakávania a prímes pozitívnych prekvapení robia svoje, podieľajú sa na pamätnej odlišnosti výjazdov. Bez ohľadu na dojmy, prvýkrát býva len raz. Vtedy beží vnímanie na plný výkon a ja sa v pozitívnych prípadoch pasujem s gýčovými myšlienkami, ktoré mi hlava neúnavne stína pod nohy.
V tomto prípade síce nepôjdem do extrému, ale veľkú radosť z desiatky nových bouldrov (z toho mnoho výrazných a pekných línií) zasadených do neposlušnej a charizmatickej krajiny jednoducho nepopriem.
Náš víkend bol pomalý, plíživý a pohodový. Stihli sme ešte nahliadnúť do sektoru Švajc, kde nám stojac pod rovnomenným balvanom padli sánky. Impozantný to pán lesa. Ponaťahovali sme sa aspoň v jeho okrajových bouldroch, kým nás odtiaľ nevypražilo silné slnko.
Vraciame sa s pozitívnou a neúplnou predstavou o sektore East Side. Možno aj preto už teraz vieme, že ďalšia návšteva Sněžníku bude opäť smerovať na východ.
Oli