Čo – to mi už prsty o Malých skalkách do klávesnice vtesali, a preto by hriechom bolo nespomenúť včerajšie udalosti. Som rád, že topiace snehy ponechali ešte klenbu Deravej skaly mokrú, inak by sa nám dnes nepodarilo skompletizovať údernú zostavu projektantov.
Ráno si zabúdam prehodiť čas na letný a možno aj preto je celý svet akosi popredu. A tak až niekedy doobeda vyrážame s Ondrom do Chtelnice a pádime za párikom smutných klenbistov, ktorí sa nechávajú pomerne ľahko zlanáriť a preorientovať sa na spoločný cieľ. Stretávame sa pod mega previsom, ktorý sa po krátkej konzultácii mení na potenciálne leziteľný, ba dokonca odhaľuje minimálne dve čarovné línie. To, čo sa zdalo byť neleziteľné, sa po miernom oklepnutí a vyčistení stáva terčom lezeckých vášní. Krst nechávame na ďalšiu návštevu a púšťame sa do čerstvučkých liniek v hlavnom sektoríku. Vyliezame dve parádne línie niekde v rozmedzí sedmičkových áčiek a béčiek, jedna s jemným „morpho“ podtónom (čiže si v nej hovel hlavne dlhočizný a silný Joko). Na našu veľkú radosť Joko vylieza aj starší spoďákovo-špičkový problém, o ktorý sme s Ondrom mali obavy, či vôbec niekedy pustí. Pustil a veľmi výrazne nás priblížil k realite.
Utekajme všetci tam, uchmatnúť si niektorý z projektov, veď sezóna už dávno začala. Kvalita oblasti sa pomaly začína blížiť k serióznosti, len treba viac brigád, viac propagácie, viac boulderingu..
Mapku aj popis lokalitky nájdete v článku „Malé skalky nad Chtelnicou“.
Komentáre