Všimli ste si, že po žule prsty voňajú inak? A po loučovickej obzvlášť. Je drsná a poľahky preniká do hlbších sfér našej kože, čoby krehkej medze od rýchlej zmeny skupenstva. Niekedy je už tak hlboko, že prsty začnú mokvať. Je to varovanie pred blížiacou sa hrozbou, alebo čas vstrebať všetky vnemy?
V zmysle hesla “zajtra aj tak neleziem” dávam ešte posledný pokus do Tequily. Koža to síce ústála, ale na rohu som z bouldra doslova stiekol. Balím. V zákrutách po ceste na Linz sa mi v dorajbaných rukách šmýka volant. Aj by som mohol byť z toho nešťastný, ale takticky si privoniavam k prstom a autopilot preberá velenie. Premietam si čerstvé zážitky a ani neviem ako, zrazu vidím v diaľke Bratislavský hrad.
Z dobrých akcií sa síce ťažko vracia, ale zväčša celkom rýchlo. Telo si ani nevšimlo, že hlava zostala v Loučovicích. Snáď sa pre ňu čoskoro vrátim.
Tohtoročný FBF bol zaodetý do okrúhleho čísla, čo dávalo tušiť jeho výnimočnosť – 20 rokov boulderingu na šarmantnej beťárskej žule sa nedalo lepšie osláviť. Po lykožrútovej kalamite nás po príchode na kopec ožiarili svetlosivé obnažené balvany, ktoré ešte pár rokov dozadu čupeli v tieni stromov. Dnes je všetko ináč a význam onoho benefitu sme okúsili hneď v sobotu doobeda. Zatiaľ čo sme sŕkali rannú kávu, kakali na čerpačkách, prípadne kreslili slniečka na zarosené okná áut, vonku nemilosrdne pršalo. Predpoveď bola našťastie pozitívna, a preto sa popri tom všetkom nebolo ťažké usmievať.
O hodinu už na súťažný okruh začali prúdiť prví nadšenci. Kamene boli suché a mohlo sa začať s lúskaním prvých orieškov. Aj keď to na prvý pohľad nevyzeralo, medzi balvanmi sa aj po kalamite naozaj dalo chodiť. Veľkú zásluhu na tom má Peťo, ktorý dokázal, že to vie nielen s oceľovým kartáčom, ale cudzie mu nie sú ani manévre s motorovou pílou. Klobúk dolu za všetko vynaložené úsilie!
Hodiny plynuli a zábava neprestávala. Opäť sa ukázalo, aká dokáže byť klasifikácia v Loučovicích relatívna. Že je vlastne úplne jedno, či je boulder 6B alebo 7A, potrápiť sa v ňom môžete rovnako. Ba dokonca často viac v tom 6B.
Ja to mám na tých Loučkách vlastne strašne rád. Napriek tomu, že sem nejazdím zbierať úrodu vysokých čísel, vždy sa rád vraciam. Pretože mať rešpekt k bouldrom bez ohľadu na klasifikáciu je úplne namieste. Môžete mať odlezených desiatky rokov, no záludné platničky sa vedia s vaším ťažiskom prekvapivo vyhrať, až s ním niekedy len poťažmo hľadáte prepojenie. FBF je zábavná lekcia, ktorá môže rozvinúť pohybové vzorce každého bouldristu. A keď na to pripravíte vaše ego, máte vyhraté.
Psychadelickým chvěním uzatváram tohtoročný okruh. 15 bouldrov nie je veľa, ani málo. Je to tak akurát, aby som už o piatej poobede cítil v prstoch pulz. Na kameňoch stále vládne čulý ruch. Beriem foťák a idem si niečo z tunajšej krásnej atmosféry zvečniť na pamiatku.
Keď sa úsilie postretne s nadšením a dobrým počasím, nemôže to dopadnúť zle. Ďakujem za nefalšovanú vášeň, ktorá by sa v Loučovicích dala na každý boulder natierať ako masielko. Odhodlaným srdciarom môžete pod nohy nahádzať akokoľvek veľa polien, oni si cestu nájdu. A ja ju prídem vždy veľmi rád prešľapať.
Oli