Zúženie lezeckých možností zvýšilo tlak na lokálne možnosti v okresoch a krajoch, a tak k našim balvanom musel pričuchnúť každý, kto si jednoducho potreboval zaliezť. O trošku viac asi trpeli lanolezci, pretože okrem zatvorených stien im chladné počasie „zatvorilo“ aj tých pár skalných stien blízko domova. A tak sme sa míňali na bouldrových spotoch kadekto, resp. hlavne tí, ktorí doma akurát neležali s covidom.
Okrem známych udalostí, bola pre mňa táto zima prvou, ktorú sme ako rodina prežili už vo štvorici – takže aj vďaka tomu úplne iná. Času a príležitostí vybehnúť na skaly bolo oveľa menej, napriek tomu sa mi sem-tam podarilo vybehnúť na výborný zimný lokál spot nad Dunajom.
Začiatok roka nezačal ideálne a zostali sme doma zavretí spolu s koronou. Prvýkrát sa mi podarilo na skaly vrátiť až po troch januárových týždňoch. Rozlez našťastie netrval dlho. Na rozbehnutý vlak som opäť nastúpil tam, kde som ho aj posledný deň v roku opustil.
Tréningové varianty pribúdali, bouldrovky neotvárali a ja som si zvykol, že mi nechýbajú. Že toho málo lezeckého času si viem aj pri drobnej nepriazni počasia viac užiť na skale. Vlastne, ako vždy.
Na prelome februára a marca sa komfortne oteplilo. Konečne sme mohli vybehnúť pod bouldríky aj v plnom počte, a teda s dekou aj pre tých najmenších. Lom v Plaveckom Podhradí sme prestriedali s lomom v Hámroch.
Pri ochladení som sa ale opäť vracal nad Dunaj a užíval si pekné západy. Niekedy aj s Kubom.
Postupne som k destináciám pridal aj Kamenné, ktoré som si až ku koncu kalendárnej zimy zopakoval asi dvakrát.
Od začiatku roka mi to do konca zimy vydalo iba na 16 dní na skalách. Ale v zdraví dobre aj za to. Čo vám viem už teraz povedať je, že iná bude aj tohtoročná jar, ale takou si isto prechádzate aj vy. Za mňa môžem sľúbiť bohatší report, nových sprievodcov, nejaké aktualizácie, viac videí a hlavne zážitkov na skalách.
Oli