Boulder.sk

Vôňa borovíc už prečesáva nosné chĺpky a pod nohami velikánske šišky váľajú sa, zatiaľ čo do skál nádeje vstupujú ja kráčam, a veci ktoré si nerád pripomínam vzdiaľujú sa. Zrnko piesku buchlo o kameň a zrod prekvapenia stálo ma to, že čo všetko počujem aj tie úryvky z beletrie francúzskej. Tiché šepoty, že som ako naháč prvý a sám tu, jediný pre svoje žienky kamenné. Až mi list, čo javor urodil, v tom zrušení v medzinoží nadvihuje, nuž už nič neskryjem.. Vidím krivky zvodné a cítim lásku, pretože viem, že tu je..

Tak predsa. S miernou časovou rezervou zočuje svet videjko aj z doposiaľ posledného výjazdu do Fontáča a dáva tomuto úžasnému príbehu už charakter trilógie. Príjemné pozeraníčko..

V neznáme sú farby jesenné medzi chladnými domami, to až prechádzka medzi stromami k potešeniu z nich nás vedie. List sa tratí, hneď ako na zem dopadne, splynie... Len ak ho nezdvihneš. Aj ku kameňu veľa chodníkov vedie, kým si jeden zvolíš a necháš ho v tej spleti vyniknúť. Ako tie dni vo Fontáči.

Po slávnostnej premiére vychádza na svetlo sveta novučké videjko z októbrového Fonťáča.

Prvú stranu denníka som nechal naoko prázdnu. Pre mňa má však cenný obsah. Je na nej spísaný uplynulý rok, pretože je plný nezabudnutí. Vždy, keď mi sem padne pohľad, zastavím sa. Nerešpektujúc riadky plávam všetkými smermi ihravosťou akou disponuje len trajektória vtáčieho pierka vo vetre. Strašne rád sa tu vždy zamotám. Viem to. Vedel som to hneď po minuloročnom návrate, že k reči dojmov a pocitov netreba slovník. Pointa obsahu prvej stránky je teda veľmi jednoduchá... A tak sa vo svete bielych stránok posúvam ďalej na tie, ktorých atramentová podstata ešte nestihla úplne vychladnúť.