Boulder.sk

Po minuloročnej nesmelej premiére sme do toho minulý víkend vhupli s plnou vervou. Zhoda sprevádzala nás, že skúsime absorbovať Padání v plnom zábere, nevynímajúc súťaž, džemovačku či kurací stejk s čapákom. Po tom, čo všetci utekali odovzdať záznam svojich úlovkov a les ostal pôsobivo tichý, užívanie pokoja blízke nám minulý rok bolo. Tohoročný obrat znamenal, že poslednú májovú sobotu sme boli my tí, ktorí 10 minút pred dedlajnom prášili z lesa hlava – nehlava v ruke so zapísanými lístkami.

Láska k divnému športu zakladá sa na, v skutku divných, úchylkách. Cestovať 430 km za dvojdňovým brúsením dlaní, odieraním hánok, strhávaním kože z prstov, deravením lezeckých podrážok a odpaľovaním jemných svalových vláken, to nie sú štandardy, ktoré by väčšina považovala za základové kamene šťastia či nedajbože lásky. My ale bouldering ľúbime, a preto sme šťastní, aj keď ho môžeme robiť na drsných balvanoch v Žihelsku, a popritom z nás na všetky strany strieka krv.

Text obsahuje explicitné výrazy a vulgarizmy. Ak vám vadia výrazy ako: mrdať, kurva, píčo, prípadne slovné spojenia: dělej píčo, píčo vole, jeb tomu píčo, pičionsight, tento text radšej nečítajte.

Články o Petrohradskom padání isto vaše kurzory neobídu. Budete skrolovať faktami 11. ročníka akcie zvučnej, menami, čo 8mičky opäť zdrtili a inými, čo im pôdu preto nakyprili. Dozviete sa čísla trojciferné o ľuďoch prišlých, lezúcich, povzbudzujúcich a tancujúcich. O počasí vrtošivom a kameni mokrom. Rozhovorí sa však niekto o veľkosti tajomstva za roletami sociálnymi? Že čím nás to tie lesy vlastne vyprovokovali, keď sme na nich armádu zoslali?